Dokumenty KBS

Milovaní bratia a sestry v Kristu!

Tohoročnú tému pre Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov spolu pripravili, tak ako po iné roky už od roku 1968, Komisia pre „Vieru a poriadok pri Svetovej rade Cirkvi a Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov. Sú to slová Pána Ježiša z evanjelia sv. Jána: „Ja som cesta, pravda a život. ( Jn 14,6)
Je to cesta k Otcovi, ku ktorému sme všetci povolaní: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to nebolo tak, bol by som vám to povedal. (Jn 14,2). Tomáš sa ho spýtal: Pane, nevieme kde ideš, akože môžeme poznať cestu? (Jn 14,5). Na to mu Pán Ježiš: „Ja som cesta, pravda a život. (Jn 14,6)
Ten život, ktorý dáva Ježiš, je on sám. „Filip, kto mňa vidí, vidí aj Otca. (Jn14,9)
Cez Ježiša, toho, ktorý sa stal človekom, cez Ježiša viditeľného, blízkeho, sa dostávame k Otcovi, ktorý je neviditeľný, ktorý býva „v neprístupnom svetle .
Viditeľnou cestou sa stal on sám, Ježiš, Bohočlovek. Ja som cesta. Len cez neho sa človek môže dostať k Bohu. Vedome ho nemožno obísť. Z teológie vieme, že aj tí, ktorí ho nemohli poznať, ale žijú podľa svojho svedomia, budú spasení len jeho milosťou.
Kresťanstvo je náboženstvo zjavené. Odpovedá človeku na jeho prirodzenú náboženskú orientáciu. Mohli by sme použiť aj moderný biologický termín a povedať, že to má zakódované. Nechceme však túto duševnú orientáciu znížiť iba na biologickú alebo psychickú záležitosť.
Všetci ľudia túto náboženskú orientáciu vyznávajú. Jedni pozitívne, keď idú za ňou, iní negatívne keď ju vytrvalo popierajú. Tým len dokazujú, že im nedá pokoja.
Boh neponechal človeka samého, aby sa trápil hľadaním Boha. Je to hľadanie zvláštne. Hľadá, čo je neviditeľné. Bez Božej pomoci by žil ustavične v neistote. Nakoniec by alebo rezignoval a skončil v nihilizme, alebo by sa dal na cestu neúprosnej askézy až po negáciu tohto sveta.
Boh vyšiel človeku v ústrety. Poslal na svet svojho jednorodeného Syna, aby ľudí naplnil pravdou a ukázal im cestu k Otcovi, „Ja som cesta, pravda a život .
Kresťanstvo dáva človeku odpoveď aj na otázku, ako má správne užívať dobrá tejto zeme. Nemá ani opovrhovať, ale ani žiť len kvôli nim, čo je konzumizmus. Správna cesta ide stredom.
Keďže kresťanstvo je náboženstvo zjavené, človek vo výbere cesty k Bohu nemôže byť autonómny. Musí ísť cestou Kristovou. Musí byť ustavične vnímavý na jej aplikáciu a realizáciu. Hriech v tejto oblasti priniesol mnoho zla. Vo virvare dejinných udalostí city neraz prevážili rozum.
Našou úlohou dnes je láskou premôcť hriech a jeho dejinné následky. Najväčším hriechom aj dnes by bola neláska. Pozitívny dialóg nepozerá na to, čo rozdeľuje, ale čo spája a kde sa možno stretnúť. Pri tom nezatvára oči pred tým, čo ešte aj rozdeľuje. V prvom rade všetci musíme sa navzájom vnímať tak, akí sme. To vyžaduje aj prijatie sebapredstavenia toho druhého. To, čo on o sebe hovorí. Len z toho možno vychádzať v hľadaní toho, čo nás spája.
Ekumenizmus znamená hľadať a žiť Kristovu pravdu a milosť v našej konkrétnej dobe a situácii ako je to len možné pri rešpektovaní nás navzájom akí sme. Otvorení sme však stále byť lepšími, bližšími. Nesmieme robiť niečo, čo by nás vzďaľovalo, pritom chceme brať do úvahy vzájomne obojstrannú identitu každého z nás.
Stojíme pred Božou tvárou, teraz na začiatku nového storočia a tisícročia. Chceme si vážne pred Kristom uvedomiť svoju zodpovednosť za evanjelium, za poslanie, ktoré dal Pán Ježiš apoštolom hlásať jeho pravdu. Prosíme, Pane, buď s nami podľa svojho prísľubu až do konca vekov. Amen.

+ Dr. František Tondra