Bratia a sestry,
veľa dobrých slov počúvame v týchto sviatočných dňoch, ktorých posvätnosť je umocnená Veľkým jubileom. Pozorovanie pastoračných problémov ma vedie k tomu, aby som vás, milí rodičia, upozornil na jednu dôležitú vec. Druhý vatikánsky koncil hovorí, že rodičia dali život svojim deťom, preto ich treba pokladať za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Vo vedomí našej verejnosti ešte prežíva totalitný postoj, že škola je nad rodičmi, alebo že štátna moc určuje smer výchovy v škole. To neobstojí ani podľa deklarácie ľudských práv. Škola je v službe rodičov. Preto rodičia majú právo na výchovu svojich detí v duchu svojho presvedčenia, a tak následne majú právo vstupovať aj do výchovného procesu. Je veľmi dôležité, aby rodičia mali záujem o školu, aby si zakladali a boli aktívni v rodičovských združeniach, a aby ustrážili výchovu svojich detí pred totalitnými zásahmi, ktoré ešte v našom systéme pretrvávajú. Sú to všeobecné zásady, ktoré by sa mali rešpektovať. Mnohí rodičia sú voči tejto svojej povinnosti ľahostajní, hoci to nie je bez zodpovednosti aj vo svedomí a pred Bohom.
Keby bol väčší záujem rodičov, nebolo by sa stalo to, že do systému vyučovania sa dostali praktiky jogy, o čom sa vedie spoločenská diskusia. Podobne treba poukázať aj na nezodpovedné praktizovania výchovy k partnerstvu, ktoré sa na niektorých školách robí bez vedomia rodičov.
Veľmi vás prosím, rodičia, aby ste si neodniesli odtiaľto iba konkrétne prípady, tu spomenuté, ale hlavne živé vedomie zodpovednosti za školu, tak ako sa pamätáme z doby pred komunizmom, kedy spolupráca rodičov a školy bola veľmi plodná.
Prajem vám k tomu veľa milosti a osobného rozhodovania.