Cookies management by TermsFeed Cookie Consent
 






PDF ePub
Apoštolský list motu proprio Najvyššieho veľkňaza Františka
 
Traditionis custodes
 
O používaní rímskej liturgie spred reformy v roku 1970
 
 
 
Ochrancovia tradície, biskupi v spoločenstve s biskupom Ríma, predstavujú viditeľný princíp a základ jednoty v ich partikulárnych cirkvách.1 Pod vedením Ducha Svätého, prostredníctvom hlásania evanjelia a slávenia Eucharistie spravujú im zverené partikulárne cirkvi.2
 
S cieľom podporiť svornosť a jednotu Cirkvi a s otcovskou starostlivosťou o tých, ktorí v niektorých regiónoch lipnú na formách liturgie spred reformy, ktorú si želal Druhý vatikánsky koncil, moji ctihodní predchodcovia, sv. Ján Pavol II. a Benedikt XVI. udelili a upravili fakultu používania Rímskeho misála vydaného v roku 1962 sv. Jánom XXIII.3 Takto chceli „vyjsť v ústrety cirkevnému spoločenstvu a tým katolíkom, ktorí sa cítia naviazaní na predchádzajúce liturgické formy“.4
 
V súlade s iniciatívou môjho ctihodného predchodcu Benedikta XVI. – vyzvať biskupov, aby posúdili aplikáciu motu proprio Summorum pontificum – Kongregácia pre náuku viery tri roky po jeho zverejnení v roku 2020 uskutočnila podrobné konzultácie s biskupmi. Ich výsledky boli starostlivo zvážené na základe skúseností, ktoré počas týchto rokov dozreli.
 
S ohľadom na želania vyjadrené episkopátom a po vypočutí názoru Kongregácie pre náuku viery chcem teraz týmto apoštolským listom pokročiť v trvalom úsilí o cirkevnú jednotu ešte ďalej. Preto som považoval za vhodné stanoviť nasledovné:
 
Čl. 1 Liturgické knihy promulgované svätými pápežmi Pavlom VI. a Jánom Pavlom II. sú v súlade s dekrétmi Druhého vatikánskeho koncilu jediným vyjadrením lex orandi rímskeho obradu.
 
Čl. 2 Diecéznemu biskupovi ako moderátorovi, podporovateľovi a ochrancovi celého liturgického života v jemu zverenej partikulárnej cirkvi prináleží,5 aby reguloval liturgické slávenia vo svojej diecéze.6 Preto je v jeho výlučnej kompetencii povoliť vo svojej diecéze používanie Missale Romanum z roku 1962, podľa smerníc Apoštolskej stolice.
 
Čl. 3 Biskup, v ktorého diecéze doteraz existuje jedna alebo viaceré skupiny, ktoré slávia liturgiu podľa misála spred reformy v roku 1970, má:
§ 1 zistiť, či tieto skupiny nepopierajú platnosť a legitímnosť liturgickej reformy, ktorú nariadil Druhý vatikánsky koncil a magistérium najvyšších veľkňazov;
§ 2 určiť jedno alebo viac miest, kde sa veriaci prívrženci týchto skupín môžu zhromažďovať na eucharistické slávenie (nie však vo farských kostoloch a bez zriadenia nových personálnych farností);
§ 3 stanoviť na určených miestach dni, v ktorých je dovolené sláviť Eucharistiu s použitím Rímskeho misála, ktorý promulgoval sv. Ján XXIII. v roku 1962.7 Pri týchto sláveniach nech sa čítania ohlasujú v jazyku ľudu a nech sa používa preklad Svätého písma schválený jednotlivými biskupskými konferenciami na liturgické použitie.
§ 4 vymenovať kňaza, ktorý je ako delegát biskupa poverený slávením liturgie a pastoračnou starostlivosťou o tieto skupiny veriacich. Tento kňaz by mal byť vhodný na túto úlohu, mal by byť spôsobilý na používanie Missale Romanum spred reformy v roku 1970, mal by mať dostatočnú znalosť latinského jazyka, aby dôkladne pochopil jednotlivé rubriky a liturgické texty, mal by byť predchnutý živou pastoračnou láskou a zmyslom pre cirkevné spoločenstvo. Je totiž nevyhnutné, aby mal poverený kňaz na srdci nielen dôstojné slávenie liturgie, ale aj pastoračnú a duchovnú starostlivosť o veriacich.
§5 vhodným spôsobom overiť, či  personálne farnosti, kánonicky zriadené pre dobro týchto veriacich, efektívne slúžia na ich duchovný rast, a rozhodnúť, či ich zachovať alebo nie.
§ 6 dbať na to, aby sa nepovolilo vytváranie nových skupín.
 
Čl. 4 Kňazi, vysvätení po zverejnení tohto motu proprio, ktorí chcú sláviť podľa Missale Romanum z roku 1962, majú podať oficiálnu žiadosť diecéznemu biskupovi, ktorý si pred udelením povolenia vyžiada dovolenie (licenciu) Apoštolského stolca.
 
Čl. 5 Kňazi, ktorí slávia podľa Missale Romanum z roku 1962, nech požiadajú diecézneho biskupa o povolenie, aby v tom mohli pokračovať a využívať túto fakultu.
 
Čl. 6 Inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktoré boli zriadené Pápežskou komisiou Ecclesia Dei prechádzajú pod kompetenciu Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.
 
Čl. 7 Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí a Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života v oblasti svojich kompetencií konajú s autoritou Svätej stolice, keď dohliadajú na dodržiavanie týchto ustanovení.
 
Čl. 8 Predchádzajúce normy, inštrukcie, povolenia a zvyklosti, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami tohto motu proprio, sa rušia.
 
Nariaďujem, aby sa dodržiavalo všetko, čo som týmto apoštolským listom vo forme motu proprio rozhodol, vo všetkých častiach, bez ohľadu na čokoľvek iné, čo by s tým bolo v rozpore, aj keby si to zasluhovalo osobitnú zmienku, a ustanovujem, aby to bolo promulgované uverejnením v denníku L’Osservatore Romano, čím by to okamžite vstúpilo do platnosti. Následne nech je to uverejnené v oficiálnom komentári Svätej stolice, Acta Apostolicae Sedis.
 
V Ríme pri sv. Jánovi v Lateráne 16. júla 2021, na liturgickú spomienku Panny Márie Karmelskej, v deviatom roku nášho pontifikátu.
 
FRANTIŠEK 

___________
1 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia o Cirkvi Lumen gentium, 21. novembra 1964, 23: AAS 57 (1965), 27.
2 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia o Cirkvi Lumen gentium, 27: AAS 57 (1965) 32; DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dekrét o pastierskom úrade biskupov v Cirkvi Christus Dominus, 28. októbra 1965, 11: AAS 58 (1966) 677–678; Katechizmus Katolíckej cirkvi, 833.
3 Porov. JÁN PAVOL II.: apoštolský list motu proprio Ecclesia Dei, 2. júla 1988: AAS 80 (1998) 1495–1498; BENEDIKT XVI.: apoštolský list motu proprio Summorum pontificum, 7. júla 2007: AAS 99 (2007) 777–781; apoštolský list motu proprio Ecclesiae unitatem, 2. júla 2009: AAS 101 (2009) 710–711.
4 JÁN PAVOL II.: apoštolský list motu proprio Ecclesia Dei, 5: AAS 80 (1988) 1498.
5 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: konštitúcia o posvätnej liturgii Sacrosanctum concilium, 4. decembra 1963, 41: AAS 56 (1964) 111; Caeremoniale Episcoporum, 9; KONGREGÁCIA PRE BOŽÍ KULT A DISCIPLÍNU SVIATOSTÍ: Usmernenie, na čo dbať a čomu sa vyhýbať vo vzťahu k najsvätejšej Eucharistii Redemptionis sacramentum, 25. marca 2004, 19–25: AAS 96 (2004) 555–557.
6 Porov. CIC, kán. 375, §1; kán. 392.
7 Porov. KONGREGÁCIA PRE NÁUKU VIERY: dekrét Quo magis o schválení siedmich nových prefácií pre mimoriadnu formu rímskeho obradu, 22. február 2020, a dekrét Cum sanctissima ohľadom liturgického slávenia na počesť svätých v mimoriadnej forme rímskeho obradu, 22. február 2020: L’Osservatore Romano, 26. marca 2020, s. 6.