Lk 17, 20-21
Apoštolský list motu proprio
najvyššieho veľkňaza Benedikta XVI.
Ecclesiae unitatem
ohľadne Pápežskej komisie Ecclesia Dei
1. Úloha chrániť jednotu Cirkvi a starostlivo poskytovať všetkým pomoc, aby vhodným spôsobom odpovedali na toto povolanie a Božiu milosť, pripadá zvlášť nástupcovi apoštola Petra, ktorý je trvalým a viditeľným počiatkom a základom jednoty tak biskupov, ako aj veriacich (1). Najvyššiu a základnú prioritu Cirkvi – viesť v každej dobe ľudí k stretnutiu s Bohom – treba podporovať úsilím o dosiahnutie spoločného svedectva viery všetkých kresťanov.
2. Vo vernosti tomuto poslaniu pápež Ján Pavol II., blahej pamäti, dva dni po tom, ako arcibiskup Marcel Lefebvre 30. júna 1988, nedovolene udelil biskupskú vysviacku štyrom kňazom, teda 2. júla 1988 zriadil Pápežskú komisiu Ecclesia Dei, ktorej úlohou je „spolupracovať s biskupmi, dikastériami rímskej kúrie a s ďalšími zainteresovanými, s cieľom umožniť plné cirkevné spoločenstvo kňazom, seminaristom, rehoľným spoločenstvám či ich jednotlivým členom, ktorí sú doteraz rôznym spôsobom spojení s bratstvom založeným biskupom Lefebvrom a ktorí si želajú ostať zjednotení s Petrovým nástupcom v Katolíckej cirkvi, zachovávajúc svoje duchovné a liturgické tradície, vo svetle protokolu podpísaného 5. mája kardinálom Ratzingerom a Mons. Lefebvrom“ (2).
3. V tejto línii, verne sa hlásiac k spomínanej úlohe slúžiť univerzálnemu spoločenstvu Cirkvi, i v jeho viditeľnom prejave, a vynaložiac všetko úsilie, aby všetci, ktorí si skutočne želajú jednotu, mali možnosť v nej zotrvať alebo ju znova nájsť, som sa prostredníctvom motu proprio Summorum pontificum rozhodol rozšíriť a aktualizovať pomocou presnejších a detailnejších noriem (3) všeobecnú informáciu o možnosti používať Missale Romanum z roku 1962, ktorú obsahuje už motu proprio Ecclesia Dei.
4. V tom istom duchu a s rovnakou snahou podporiť prekonanie každého rozštiepenia a rozdelenia v Cirkvi a uzdraviť ranu, ktorú čoraz bolestnejšie pociťujeme na tele Cirkvi, som sa rozhodol sňať exkomunikáciu zo štyroch biskupov nedovolene vysvätených Mons. Lefebvrom. Týmto rozhodnutím som chcel odstrániť prekážku, ktorá by mohla zabrániť otváraniu brány pre dialóg, a tiež pozvať biskupov a Bratstvo svätého Pia X., aby znovu našli cestu k plnému spoločenstvu s Cirkvou. Ako som vysvetlil v Liste biskupom Katolíckej cirkvi z 10. marca tohto roku, odpustenie exkomunikácie bolo opatrením na úrovni cirkevnej disciplíny, aby boli tieto osoby oslobodené od bremena vo svedomí, ktoré so sebou nesie najťažší cirkevný trest. Samozrejme, vieroučné otázky ostávajú otvorené, a pokým nebudú vyjasnené, bratstvo nemá kánonický status v Cirkvi a jeho členovia nemôžu legitímne vykonávať nijaký cirkevný úrad.
5. Práve preto, že problémy súvisiace s bratstvom, ktoré teraz treba prešetriť, sú zásadne doktrinálnej povahy, som sa 21 rokov po vydaní motu proprio Ecclesia Dei a v súlade so svojou právomocou (4) rozhodol znovu premyslieť štruktúru komisie Ecclesia Dei tak, že ju úzko prepojím s Kongregáciou pre náuku viery.
6. Pápežská komisia Ecclesia Dei bude mať nasledujúce zloženie:
a) Predsedom komisie je prefekt Kongregácie pre náuku viery.
b) Komisia má vlastné personálne obsadenie, skladá sa zo sekretára a úradníkov.
c) Úlohou predsedu, ktorému pomáha sekretár, je predkladať hlavné prípady a otázky doktrinálneho charakteru na štúdium a posúdenie podľa riadnych postupov Kongregácie pre náuku viery, ako aj predkladať jej závery najvyšším rozhodnutiam najvyššieho veľkňaza.
7. Týmto rozhodnutím som chcel prejaviť svoju otcovskú starostlivosť, zvlášť pokiaľ ide o Bratstvo svätého Pia X., s cieľom znovunadobudnúť plné spoločenstvo s Cirkvou.
Všetkých naliehavo vyzývam, aby sa na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie bez prestania modlili k Pánovi, aby boli jedno („ut unum sint“).
Dané v Ríme pri svätom Petrovi 2. júla 2009, v piatom roku nášho pontifikátu.
BENEDICTUS PP. XVI.
1. Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia o Cirkvi Lumen gentium, 23;
PRVÝ VATIKÁNSKY KONCIL: dogmatická konštitúcia o Kristovej Cirkvi Pastor aeternus, kap. 3: DS 3060.
2. JÁN PAVOL II.: apoštolský list motu proprio Ecclesia Dei (2. júla 1988), n. 6: AAS 80 (1988), 1498.
3. Porov. BENEDIKT XVI.: apoštolský list motu proprio Summorum Pontificum (7. júla 2007): AAS 99 (2007), 777-781.
4. Porov. tamže, čl. 11, 781.