"Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. "
Jn 10
Jn 10
Posolstvo Svätého Otca Františka
na 62. svetový deň modlitieb za duchovné povolania
Pútnici nádeje: dar života
11. mája 2025
na 62. svetový deň modlitieb za duchovné povolania
Pútnici nádeje: dar života
11. mája 2025
Drahí bratia a sestry!
Na 62. svetový deň modlitieb za povolania sa na vás obraciam s radostným a povzbudzujúcim pozvaním, aby ste sa stali pútnikmi nádeje tým, že ste veľkodušne obetovali svoj život.
Povolanie je vzácnym darom, ktorý Boh zasieva do sŕdc, je výzvou vyjsť zo seba samého a vydať sa na cestu lásky a služby. A každé povolanie v Cirkvi – či už do laického stavu, kňazskej služby alebo zasväteného života – je znamením nádeje, ktorú Boh má pre tento svet a pre každé zo svojich detí.
V tejto našej dobe sa mnohí mladí ľudia cítia stratení, pokiaľ ide o budúcnosť. Často prežívajú neistotu v súvislosti so svojimi pracovnými vyhliadkami a hlbšie vo svojom vnútri krízu identity, krízu zmyslu a hodnôt, ktorú je v dôsledku zmätených posolstiev digitálneho sveta ťažšie prekonať. Nespravodlivosť voči slabým a chudobným, ľahostajnosť sebeckého sveta blahobytu, vojnové násilie ohrozujú plány na dobrý život, ktoré mladí uchovávajú vo svojej duši. No Pán, ktorý pozná srdce človeka, nás v neistote neopúšťa, naopak, chce v každom z nás vzbudiť vedomie, že je milovaný, povolaný a poslaný ako pútnik nádeje.
Preto sme my dospelí členovia Cirkvi, predovšetkým však pastieri, vyzvaní, aby sme prijali, rozlišovali a sprevádzali cestu povolaní nových generácií. A vy, mladí, ste povolaní byť hlavnými aktérmi, či skôr spoluaktérmi Ducha Svätého, ktorý vo vás vzbudzuje túžbu spraviť zo života dar lásky.
Prijať vlastnú cestu povolania
Drahí mladí, „váš život nie je akýmsi ,medziobdobímʻ. Vy ste Božie teraz“ (posynod. apošt. exhortácia Christus vivit, 178). Je potrebné si uvedomiť, že dar života si vyžaduje veľkorysú a vernú odpoveď. Pozrite sa na svätých a blahoslavených mladých ľudí, ktorí s radosťou odpovedali na Pánovo volanie: svätá Ružena Limská, svätý Dominik Savio, svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša, svätý Gabriel od Bolestnej Panny Márie, blahoslavení – a čoskoro svätí – Carlo Acutis a Pier Giorgio Frassati a mnohí ďalší. Každý z nich žil svoje povolanie ako cestu k plnému šťastiu vo vzťahu so živým Ježišom. Keď začujeme jeho slovo, srdce nám zahorí (porov. Lk 24, 32) a pocítime túžbu zasvätiť svoj život Bohu! A potom chceme zistiť, akým spôsobom, v akej forme života môžeme opätovať lásku, ktorou nás Ježiš miluje ako prvý.
Každé povolanie, vnímané v hĺbke srdca, spôsobuje, že odpoveď začne klíčiť ako vnútorná pohnútka k láske a službe ako zdroj nádeje a lásky, a nie ako snaha o sebauplatnenie. V Božom pláne sa teda povolanie a nádej prelínajú, na radosť každého muža a každej ženy, ktorí sú osobne povolaní obetovať svoj život pre druhých (porov. apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 268). Je veľa mladých ľudí, ktorí sa snažia spoznať, na akú cestu ich Boh volá: niektorí – často s úžasom – rozpoznávajú povolanie do kňazstva alebo zasväteného života; iní objavujú krásupovolania do manželského a rodinného života, ako aj k angažovaniu sa za spoločné dobro a vydávaniu svedectva o svojej viere medzi kolegami a priateľmi.
Každé povolanie žije z nádeje, ktorá sa premieňa na dôveru v Božiu prozreteľnosť. V skutočnosti je pre kresťana nádej oveľa viac než len ľudský optimizmus: je to skôr istota, zakorenená vo viere v Boha, ktorý koná v dejinách každého človeka. A tak povolanie dozrieva prostredníctvom každodenného úsilia o vernosť evanjeliu, v modlitbe, rozlišovaní a službe.
Drahí mladí, nádej v Boha nezahanbuje, pretože on vedie každý krok tých, ktorí sa mu zverili. Svet potrebuje mladých ľudí, ktorí sú pútnikmi nádeje; ktorí odvážne zasvätia svoj život Kristovi a napĺňa ich radosť z toho, že sú jeho učeníkmi-misionármi.
Rozlíšiť vlastnú cestu povolania
K objaveniu povolania dochádza cestou rozlišovania. Táto cesta nikdy nie je osamelá, ale rozvíja sa v kresťanskom spoločenstve a spolu s ním.
Drahí mladí, svet vás tlačí k unáhleným rozhodnutiam, k tomu, aby ste svoje dni naplnili hlukom, a tým vám bráni prežívať ticho, ktoré je otvorené pre Boha prihovárajúceho sa srdcu. Majte odvahu zastaviť sa, načúvať vo svojom vnútri a pýtať sa Boha, o čom pre vás sníva. Ticho modlitby je nevyhnutné, aby sme dokázali „čítať“ a slobodne a vedome odpovedať na Božie volanie v našich vlastných dejinách.
Modlitbové rozjímanie nám umožňuje pochopiť, že všetci môžeme byť pútnikmi nádeje, ak sa náš život stane darom, predovšetkým v službe tým, ktorí žijú na materiálnych a existenciálnych perifériách sveta. Ten, kto počúva Božie volanie, nemôže ignorovať volanie mnohých bratov a sestier, ktorí sa cítia vylúčení, zranení a opustení. Každé povolanie nás otvára pre poslanie byť Kristovou prítomnosťou tam, kde sú svetlo a útecha najviac potrebné. Najmä veriaci laici sú povolaní byť prostredníctvom sociálnej a profesionálnej angažovanosti „soľou, svetlom a kvasom“ Božieho kráľovstva.
Sprevádzať na ceste povolania
V tomto kontexte by sa duchovní pastieri a tí, čo sa venujú pastorácii povolaní, najmä duchovní sprevádzajúci/vodcovia nemali báť sprevádzať mladých ľudí s nádejou a trpezlivou dôverou božskej pedagogiky. Ide o to, aby mali pre nich otvorené uši a boli voči nim pozorní; aby sa na nás mohli spoľahnúť, že sme pre nich múdrymi sprievodcami, pripravenými pomôcť im a pozorne rozlíšiť Božie znamenia na ich ceste.
Naliehavo povzbudzujem k tomu, aby sa podporovala starostlivosť o kresťanské povolania v rôznych oblastiach ľudského života a činnosti, a aby sa tiež podporovala duchovná otvorenosť každého človeka pre Boží hlas. Preto je dôležité, aby vzdelávacie a pastoračné programy poskytovali primeraný priestor na sprevádzanie povolaní.
Cirkev potrebuje pastierov, rehoľníkov, misionárov, manželov, ktorí vedia povedať Pánovi „áno“ s dôverou a nádejou. Povolanie nikdy nie je pokladom, ktorý zostáva uzavretý v srdci, ale rastie a posilňuje sa v spoločenstve, ktoré verí, miluje a dúfa. A keďže nikto nemôže odpovedať na Božie volanie sám, všetci potrebujeme modlitbu a podporu našich bratov a sestier.
Milovaní bratia a sestry, Cirkev je živá a plodná, keď prináša nové povolania. A svet, často nevedomky, hľadá svedkov nádeje, ktorí svojím životom hlásajú, že nasledovanie Krista je zdrojom radosti. Neúnavne preto prosme Pána o nových robotníkov na jeho žatvu s istotou, že on vždy povoláva s láskou. Drahí mladí, zverujem vaše nasledovanie Pána do príhovoru Márie, Matky Cirkvi a Matky povolaní. Kráčajte vždy ako pútnici nádeje po ceste evanjelia! Sprevádzam vás svojím požehnaním a prosím vás, aby ste sa za mňa modlili.
Rím, Nemocnica Gemelli 19. marca 2025
František
Na 62. svetový deň modlitieb za povolania sa na vás obraciam s radostným a povzbudzujúcim pozvaním, aby ste sa stali pútnikmi nádeje tým, že ste veľkodušne obetovali svoj život.
Povolanie je vzácnym darom, ktorý Boh zasieva do sŕdc, je výzvou vyjsť zo seba samého a vydať sa na cestu lásky a služby. A každé povolanie v Cirkvi – či už do laického stavu, kňazskej služby alebo zasväteného života – je znamením nádeje, ktorú Boh má pre tento svet a pre každé zo svojich detí.
V tejto našej dobe sa mnohí mladí ľudia cítia stratení, pokiaľ ide o budúcnosť. Často prežívajú neistotu v súvislosti so svojimi pracovnými vyhliadkami a hlbšie vo svojom vnútri krízu identity, krízu zmyslu a hodnôt, ktorú je v dôsledku zmätených posolstiev digitálneho sveta ťažšie prekonať. Nespravodlivosť voči slabým a chudobným, ľahostajnosť sebeckého sveta blahobytu, vojnové násilie ohrozujú plány na dobrý život, ktoré mladí uchovávajú vo svojej duši. No Pán, ktorý pozná srdce človeka, nás v neistote neopúšťa, naopak, chce v každom z nás vzbudiť vedomie, že je milovaný, povolaný a poslaný ako pútnik nádeje.
Preto sme my dospelí členovia Cirkvi, predovšetkým však pastieri, vyzvaní, aby sme prijali, rozlišovali a sprevádzali cestu povolaní nových generácií. A vy, mladí, ste povolaní byť hlavnými aktérmi, či skôr spoluaktérmi Ducha Svätého, ktorý vo vás vzbudzuje túžbu spraviť zo života dar lásky.
Prijať vlastnú cestu povolania
Drahí mladí, „váš život nie je akýmsi ,medziobdobímʻ. Vy ste Božie teraz“ (posynod. apošt. exhortácia Christus vivit, 178). Je potrebné si uvedomiť, že dar života si vyžaduje veľkorysú a vernú odpoveď. Pozrite sa na svätých a blahoslavených mladých ľudí, ktorí s radosťou odpovedali na Pánovo volanie: svätá Ružena Limská, svätý Dominik Savio, svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša, svätý Gabriel od Bolestnej Panny Márie, blahoslavení – a čoskoro svätí – Carlo Acutis a Pier Giorgio Frassati a mnohí ďalší. Každý z nich žil svoje povolanie ako cestu k plnému šťastiu vo vzťahu so živým Ježišom. Keď začujeme jeho slovo, srdce nám zahorí (porov. Lk 24, 32) a pocítime túžbu zasvätiť svoj život Bohu! A potom chceme zistiť, akým spôsobom, v akej forme života môžeme opätovať lásku, ktorou nás Ježiš miluje ako prvý.
Každé povolanie, vnímané v hĺbke srdca, spôsobuje, že odpoveď začne klíčiť ako vnútorná pohnútka k láske a službe ako zdroj nádeje a lásky, a nie ako snaha o sebauplatnenie. V Božom pláne sa teda povolanie a nádej prelínajú, na radosť každého muža a každej ženy, ktorí sú osobne povolaní obetovať svoj život pre druhých (porov. apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 268). Je veľa mladých ľudí, ktorí sa snažia spoznať, na akú cestu ich Boh volá: niektorí – často s úžasom – rozpoznávajú povolanie do kňazstva alebo zasväteného života; iní objavujú krásupovolania do manželského a rodinného života, ako aj k angažovaniu sa za spoločné dobro a vydávaniu svedectva o svojej viere medzi kolegami a priateľmi.
Každé povolanie žije z nádeje, ktorá sa premieňa na dôveru v Božiu prozreteľnosť. V skutočnosti je pre kresťana nádej oveľa viac než len ľudský optimizmus: je to skôr istota, zakorenená vo viere v Boha, ktorý koná v dejinách každého človeka. A tak povolanie dozrieva prostredníctvom každodenného úsilia o vernosť evanjeliu, v modlitbe, rozlišovaní a službe.
Drahí mladí, nádej v Boha nezahanbuje, pretože on vedie každý krok tých, ktorí sa mu zverili. Svet potrebuje mladých ľudí, ktorí sú pútnikmi nádeje; ktorí odvážne zasvätia svoj život Kristovi a napĺňa ich radosť z toho, že sú jeho učeníkmi-misionármi.
Rozlíšiť vlastnú cestu povolania
K objaveniu povolania dochádza cestou rozlišovania. Táto cesta nikdy nie je osamelá, ale rozvíja sa v kresťanskom spoločenstve a spolu s ním.
Drahí mladí, svet vás tlačí k unáhleným rozhodnutiam, k tomu, aby ste svoje dni naplnili hlukom, a tým vám bráni prežívať ticho, ktoré je otvorené pre Boha prihovárajúceho sa srdcu. Majte odvahu zastaviť sa, načúvať vo svojom vnútri a pýtať sa Boha, o čom pre vás sníva. Ticho modlitby je nevyhnutné, aby sme dokázali „čítať“ a slobodne a vedome odpovedať na Božie volanie v našich vlastných dejinách.
Modlitbové rozjímanie nám umožňuje pochopiť, že všetci môžeme byť pútnikmi nádeje, ak sa náš život stane darom, predovšetkým v službe tým, ktorí žijú na materiálnych a existenciálnych perifériách sveta. Ten, kto počúva Božie volanie, nemôže ignorovať volanie mnohých bratov a sestier, ktorí sa cítia vylúčení, zranení a opustení. Každé povolanie nás otvára pre poslanie byť Kristovou prítomnosťou tam, kde sú svetlo a útecha najviac potrebné. Najmä veriaci laici sú povolaní byť prostredníctvom sociálnej a profesionálnej angažovanosti „soľou, svetlom a kvasom“ Božieho kráľovstva.
Sprevádzať na ceste povolania
V tomto kontexte by sa duchovní pastieri a tí, čo sa venujú pastorácii povolaní, najmä duchovní sprevádzajúci/vodcovia nemali báť sprevádzať mladých ľudí s nádejou a trpezlivou dôverou božskej pedagogiky. Ide o to, aby mali pre nich otvorené uši a boli voči nim pozorní; aby sa na nás mohli spoľahnúť, že sme pre nich múdrymi sprievodcami, pripravenými pomôcť im a pozorne rozlíšiť Božie znamenia na ich ceste.
Naliehavo povzbudzujem k tomu, aby sa podporovala starostlivosť o kresťanské povolania v rôznych oblastiach ľudského života a činnosti, a aby sa tiež podporovala duchovná otvorenosť každého človeka pre Boží hlas. Preto je dôležité, aby vzdelávacie a pastoračné programy poskytovali primeraný priestor na sprevádzanie povolaní.
Cirkev potrebuje pastierov, rehoľníkov, misionárov, manželov, ktorí vedia povedať Pánovi „áno“ s dôverou a nádejou. Povolanie nikdy nie je pokladom, ktorý zostáva uzavretý v srdci, ale rastie a posilňuje sa v spoločenstve, ktoré verí, miluje a dúfa. A keďže nikto nemôže odpovedať na Božie volanie sám, všetci potrebujeme modlitbu a podporu našich bratov a sestier.
Milovaní bratia a sestry, Cirkev je živá a plodná, keď prináša nové povolania. A svet, často nevedomky, hľadá svedkov nádeje, ktorí svojím životom hlásajú, že nasledovanie Krista je zdrojom radosti. Neúnavne preto prosme Pána o nových robotníkov na jeho žatvu s istotou, že on vždy povoláva s láskou. Drahí mladí, zverujem vaše nasledovanie Pána do príhovoru Márie, Matky Cirkvi a Matky povolaní. Kráčajte vždy ako pútnici nádeje po ceste evanjelia! Sprevádzam vás svojím požehnaním a prosím vás, aby ste sa za mňa modlili.
Rím, Nemocnica Gemelli 19. marca 2025
František