1. Blížime sa k Veľkému jubileu, dvetisícemu výročiu narodenia Ježiša Krista, vteleného Božieho slova, k oslave, ktorá otvára brány tretiemu kresťanskému tisícročiu. V tomto poslednom roku príprav sa Cirkev obracia na Boha, nášho Otca, uvažujúc nad tajomstvom jeho nekonečného milosrdenstva. On je Bohom, z ktorého vyviera všetok život a ku ktorému sa aj vracia. On je ten, ktorý nás sprevádza od narodenia až po smrť ako náš priateľ a sprievodca na ceste.
Na svetový deň spoločenských dorozumievacích prostriedkov som v tomto roku vybral tému „Masmédiá: priateľskí sprievodcovia pre tých, ktorí hľadajú Otca". Téma navodzuje dve otázky: ako môžu spoločenské dorozumievacie prostriedky pracovať skôr pre Boha než proti nemu? Akým spôsobom môžu byť „priateľskými sprievodcami" pre tých, ktorí hľadajú milujúcu Božiu prítomnosť vo svojom živote? Obsahuje tiež potvrdenie skutočnosti a dôvod pre vďačnosť: spoločenské dorozumievacie prostriedky naozaj mnohokrát poskytujú príležitosť tým, ktorí hľadajú Boha, aby novým spôsobom čítali tak z knihy prírody, kráľovstva pravdy, ako i z knihy zjavenia, Biblie, kráľovstva viery. Nakoniec téma obsahuje výzvu a nádej, že zodpovední za svet spoločenských dorozumievacích prostriedkov sa stále viac budú skôr zasadzovať o to, aby sa napomohlo hľadanie zmyslu, ktoré je podstatou ľudského života, než aby sa mu prekážalo.
2. Existovať ako ľudská bytosť znamená pustiť sa do hľadania; a ako som to zdôraznil v mojej poslednej encyklike Fides et ratio, celé ľudské hľadanie je v konečnom dôsledku hľadaním Boha: „Viera a pravda sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde. Túžbu poznať pravdu a nakoniec poznať Boha vložil do srdca človeka Boh, aby človek tým, že bude poznať a milovať Boha, mohol dospieť aj k plnej pravde o sebe samom" (1). Veľké jubileum bude oslavou Boha, ktorý je cieľom každého ľudského hľadania, oslavou nekonečného milosrdenstva, po ktorom túžia všetci muži i ženy, aj keď im v tom často bráni hriech, čo je - podľa svätého Augustína - akoby hľadať správnu vec na nesprávnom mieste (porov. Vyznania, X. 38). Hrešíme, ak hľadáme Boha tam, kde ho nemožno nájsť.
Preto, keď v tohoročnej téme svetového dňa spoločenských dorozumievacích prostriedkov hovorím o „tých, ktorí hľadajú Otca", týka sa to všetkých mužov a žien. Všetci hľadajú, hoci nie všetci hľadajú na správnom mieste. Téma uznáva výnimočný vplyv masmédií v súčasnej kultúre, a teda ich zvláštnu zodpovednosť pri vydávaní svedectva o pravde o živote, o ľudskej dôstojnosti, o pravom význame našej slobody a vzájomnej závislosti.
3. Na ceste ľudského hľadania si Cirkev želá byť priateľkou spoločenských dorozumievacích prostriedkov, lebo vie, že každá forma spolupráce poslúži dobru všetkých. Spolupráca znamená, aj lepšie vzájomné spoznávanie. Niekedy môžu byť vzťahy medzi Cirkvou a spoločenskými dorozumievacími prostriedkami ohrozené vzájomným neporozumením, ktoré vyvoláva obavu a nedôveru. Pravdou je, že kultúra Cirkvi a kultúra masmédií sú rozdielne: v istých bodoch sa naozaj veľmi líšia. Avšak nejestvuje dôvod, prečo by rozdiely mali znemožniť priateľstvo a dialóg. Často v najhlbších priateľstvách sú to práve rozdiely, ktoré povzbudzujú tvorivosť a upevňujú vzťahy.
Kultúra „pripomínania", vlastná Cirkvi, môže zachrániť masmediálnu kultúru pominuteľných správ aby sa nestala zabudnutím, ktoré rozleptáva nádej; a naopak, médiá môžu pomôcť Cirkvi v každodennej skutočnosti ľudského života ohlasovať evanjelium v celej jeho neustálej sviežosti. Kultúra „múdrosti", vlastná Cirkvi, môže zabrániť tomu, aby sa kultúra masmediálnych informácií nestala len hromadením faktov bezozmyslu, zatiaľ čo spoločenské dorozumievacie prostriedky môžu pomôcť múdrosti Cirkvi, aby rýchlo reagovala na stále nové poznatky, ktoré sa v súčasnosti objavujú. Cirkevná kultúra „radosti" môže zachrániť masmediálnu kultúru zábavy, aby sa nestala len bezduchým únikom pred pravdou a zodpovednosťou; spoločenské dorozumievacie prostriedky môžu pomôcť Cirkvi pochopiť, ako lepšie komunikovať s ľuďmi príťažlivým a dokonca príjemným spôsobom. Toto sú niektoré príklady, ako môže užšia spolupráca v priateľskom duchu a na hlbšej úrovni pomôcť Cirkvi i spoločenským dorozumievacím prostriedkom slúžiť mužom a ženám dnešnej doby pri hľadaní zmyslu a realizácii seba samých.
4. Možnosti komunikácie medzi jednotlivcami a skupinami vo všetkých častiach sveta nikdy neboli také veľké, ako pri súčasnom rozvoji informačných technológií. Súčasne je však paradoxné, že práve sily, ktoré môžu viesť k lepšiemu dorozumeniu, môžu tiež zapríčiniť nárast odcudzenia a egocentrizmu. Naša doba je teda časom ohrozenia i nádeje. Źiadny človek dobrej vôle si neželá, aby ohrozenie prevážilo, a tak zapríčinilo ešte väčšie ľudské utrpenie - o to viac na konci storočia a tisícročia, ktoré boli už dostatočne poznačené súžením.
Miesto toho pozerajme do nového tisícročia s veľkou nádejou, v dôvere, že sa nájdu ľudia, či už v Cirkvi alebo v oblasti spoločenských dorozumievacích prostriedkov, ktorí budú schopní spolupracovať na zaistení toho, že nádej prevládne nad ohrozením, porozumenie nad odcudzením. Toto spôsobí, že svet spoločenských dorozumievacích prostriedkov bude stále priateľskejším sprievodcom pre všetkých ľudí tým, že bude prinášať správy s úctou k tomu, čo Cirkev pripomína, informácie plné múdrosti a zábavu, ktorá bude zdrojom radosti. To zaistí svet, v ktorom budú môcť Cirkev a spoločenské dorozumievacie prostriedky spoločne pracovať pre dobro ľudstva. Toto je nevyhnutné, aby moc masmédií nebola deštrukčnou silou, ale láskou, ktorá tvorí, láskou, ktorá odráža lásku Boha, ktorý je „Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých" (Ef 4, 6).
Všetci, ktorí pracujú vo svete spoločenských dorozumievacích prostriedkov, môžu spoznať radosť božej sprevádzajúcej prítomnosti vo svete tým, že keď spoznajú Božie priateľstvo, môžu sa stať priateľmi všetkých mužov a žien na ich ceste do domu Otca, ktorému nech je česť a sláva, chvála a vzdávanie vďaky, spolu so Synom a Duchom Svätým, na veky vekov.
Ján Pavol II.