Dokumenty pápežov

Misie ,,rozlámaný chlieb“ za život sveta

Najdrahší bratia a sestry!

1. Svetový deň misií, toho roku venovaný Eucharistii, nám pomáha lepšie pochopiť „eucharistický“ zmysel našej existencie, a to opätovným prežívaním atmosféry večeradla, kde Ježiš v predvečer svojho utrpenia daroval svetu seba samého: „V tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: ,Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku’“ (1 Kor 11, 23 – 24).
V apoštolskom liste Mane nobiscum Domine som všetkých vyzval, aby kontemplovali Ježiša, „rozlámaný chlieb“ pre celé ľudstvo. Nasledujúc jeho príklad, máme aj my dávať život za svojich bratov, najmä za tých najbiednejších. Eucharistia nesie v sebe „znamenie univerzálnosti“ a sviatostným spôsobom je predobrazom toho, čo príde, keď „všetci, ktorí sú účastní na ľudskej prirodzenosti, preporodení v Kristovi Duchom Svätým, spoločne upriamení na slávu Božiu, budú môcť povedať: ,Otče náš’“ (Ad gentes, 7). Takto Eucharistia umožňuje naplno pochopiť zmysel misií a tým pobáda každého jednotlivého veriaceho – a najmä misionárov –, aby sa stali „rozlámaným chlebom“ za život sveta.

Ľudstvo potrebuje Krista -  „rozlámaný chlieb“
2. V našej dobe sa zdá, že ľudské spoločenstvo zahaľujú mnohé mraky, keď ním otriasajú dramatické udalosti a burcujú ho hrozné prírodné katastrofy. Avšak tak, ako „v tú noc, keď bol zradený“ (1 Kor 11, 23), aj dnes Ježiš „láme chlieb“ (porov. Mt 26, 26) pre nás a počas eucharistického slávenia pod sviatostným znakom svojej lásky k všetkým ľuďom daruje sám seba. Preto som chcel pripomenúť, že „Eucharistia je nielen vyjadrením spoločenstva v živote Cirkvi, ale aj projektom solidarity pre celé ľudstvo“ (Mane nobiscum Domine, 27); je  „chlebom z neba“, ktorý dáva večný život (porov. Jn 6, 33) a otvára srdcia ľudí pre veľkú nádej.
Ten istý Spasiteľ, ktorý sa pri pohľade na ubiedené zástupy nad nimi zľutoval, „lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera“ (Mt 9, 36), je prítomný v Eucharistii a po stáročia neprestáva prejavovať svoj súcit s chudobným a trpiacim ľudstvom.
V jeho mene chodia pastorační pracovníci a misionári po nepreskúmaných cestách, aby všetkým priniesli „chlieb spásy“. Pritom ich oduševňuje vedomie, že v jednote s Kristom, ktorý je „centrom nielen dejín Cirkvi, ale aj dejín celého ľudstva (porov. Ef 1, 10; Kol 1, 15 – 20)“ (Mane nobiscum Domine, 6), je možné uspokojiť tie najhlbšie túžby ľudského srdca. Iba Ježiš môže uhasiť ľudský hlad po láske a smäd po spravodlivosti; iba on každej ľudskej bytosti umožňuje účasť na večnom živote: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky“ (Jn 6, 51).

Cirkev sa spolu s Kristom stáva „rozlámaným chlebom“
3. Keď cirkevné spoločenstvo slávi Eucharistiu – osobitne v nedeľu, deň Pána – zakúša vo svetle viery hodnotu  stretnutia so zmŕtvychvstalým Kristom a čoraz väčšmi si uvedomuje, že eucharistická obeta je „za všetkých“ (Mt 26, 28). Ak sa sýtime telom a krvou ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána, nemôžeme si tento dar nechať len pre seba. Naopak, treba ho šíriť ďalej. Horlivá láska ku Kristovi nás vedie k odvážnemu ohlasovaniu Krista; ohlasovaniu, ktoré sa mučeníctvom stáva najvyššou obetou lásky k Bohu a k bratom. Eucharistia nás nabáda do veľkodušnej evanjelizačnej činnosti a do aktívnejšieho zapájania sa do budovania spravodlivejšej a bratskejšej spoločnosti.
Zo srdca si želám, nech Rok Eucharistie povzbudí všetky kresťanské spoločenstvá, aby „v bratskom úsilí vyšli v ústrety niektorej z toľkých bied našich čias“ (Mane nobiscum Domine, 28). Pretože „na základe bratskej lásky a podľa miery pomoci tomu, kto je v núdzi, budeme uznaní za pravých Kristových učeníkov (porov. Jn 13, 35; Mt 25, 31 – 46). A na základe tohto kritéria sa bude hodnotiť aj autentickosť našich eucharistických slávení“ (tamže).

Misionári –  „rozlámaný chlieb“ za život sveta
4. Aj dnes Kristus prikazuje svojim učeníkom: „Vy im dajte jesť!“ (Mt 14, 16). V jeho mene sa misionári vydávajú do mnohých kútov sveta, aby ohlasovali evanjelium a svedčili o ňom. Prostredníctvom ich činnosti znovu zaznievajú Spasiteľove slová : „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Jn 6, 35); oni sami sa tiež stávajú „rozlámaným chlebom“ za bratov, mnohokrát až po obetu vlastného života.
Koľko je misionárov mučeníkov v našej dobe! Ich príklad privádza veľa mladých na cestu hrdinskej vernosti Kristovi. Cirkev potrebuje mužov a ženy, ktorí sú pripravení úplne sa zasvätiť veľkému dielu evanjelia.
Svetový deň misií predstavuje vhodnú príležitosť, aby sme si uvedomili naliehavú potrebu zúčastniť sa na poslaní evanjelizovať, do ktorého sú zapojené miestne spoločenstvá i mnohé cirkevné organizácie, najmä Pápežské misijné diela a misijné inštitúty. Je to poslanie, ktoré si okrem modlitby a obete vyžaduje aj konkrétnu materiálnu pomoc. Preto ešte raz využívam príležitosť na to, aby som vyzdvihol neoceniteľnú službu, ktorú konajú Pápežské misijné diela a pozývam všetkých, aby s nimi spolupracovali a veľkodušne ich duchovne i materiálne  podporovali.
Nech nám Panna Mária, Božia Matka, pomôže, aby sme znovu prežili skúsenosť večeradla  a aby sa naše cirkevné spoločenstvá stali skutočne „katolíckymi“; teda spoločenstvami, kde sa „misionárska spiritualita“, ktorej podstatným znakom je „úzke spoločenstvo s Kristom“ (Redemptoris missio, 88), tesne spája s „eucharistickou spiritualitou“, ktorej vzorom je Mária, „eucharistická žena“ (Ecclesia de Eucharistia, 53); spoločenstvami, ktoré zostanú otvorené pre hlas Ducha Svätého a pre potreby ľudstva; spoločenstvami, v ktorých sa veriaci, no najmä misionári, nebudú zdráhať stať sa „ rozlámaným chlebom “ za život sveta.
Všetkým posielam svoje požehnanie!

Vo Vatikáne 22. februára 2005, na sviatok Katedry svätého Petra

Ján Pavol II.