Dokumenty pápežov

„Chceli by sme vidieť Ježiša“ (Jn 12, 21)

Najdrahší mladí!

1. Rok 2004 predstavuje poslednú etapu pred veľkou udalosťou v Kolíne nad Rýnom, kde sa bude roku 2005 sláviť 20. svetový deň mládeže. Preto vás pozývam zintenzívniť na ceste k tomuto podujatiu vašu duchovnú prípravu, a to zamyslením sa nad témou, ktorú som vybral pre tohoročný 19. svetový deň mládeže: „Chceli by sme vidieť Ježiša“ (Jn 12, 21).
S takouto prosbou sa niekoľko Grékov jedného dňa obrátilo na apoštolov. Chceli vedieť, kto je Ježiš. Nešlo im iba o to, aby videli, ako sa človek Ježiš javí navonok. Hnaní veľkou zvedavosťou a predtuchou, že našli odpoveď na svoje základné otázky, chceli vedieť, kto v skutočnosti je a odkiaľ prichádza.

2. Drahí mladí, pozývam aj vás, aby ste nasledovali týchto Grékov, ktorí sa obrátili na Filipa, pobádaní túžbou „vidieť Ježiša“. Vaše hľadanie nech však nie je motivované len intelektuálnou zvedavosťou, hoci i tá je cenná, ale nech je podnietené predovšetkým vnútornou potrebou nájsť odpoveď na otázku o zmysle vášho života. Podobne ako bohatý mladík v evanjeliu, aj vy hľadajte Ježiša, aby ste sa ho spýtali: „Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ (Mk 10, 17). Evanjelista Marek spresňuje, že Ježiš sa na mladíka pozrel s láskou. Spomeňte si aj na ďalší príbeh, v ktorom Ježiš hovorí Natanaelovi: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom” (Jn 1, 47), čím vyvolá zo srdca tohto Izraelitu, v ktorom nebolo falše, krásne vyznanie viery: „Rabbi, ty si Boží Syn!“ (Jn 1, 49). Ten, kto sa priblíži k Ježišovi so srdcom oslobodeným od predsudkov, môže tak pomerne ľahko dospieť k viere, lebo Ježiš ho videl a miloval ako prvý. Najvznešenejšou stránkou dôstojnosti človeka je práve jeho povolanie na komunikáciu s Bohom prostredníctvom hlbokej výmeny pohľadov, ktorá dokáže zmeniť jeho život. Aby sme mohli vidieť Ježiša, najskôr musíme umožniť jemu, aby na nás hľadel!
Túžba vidieť Boha prebýva v srdci každého človeka. Moji milí mladí, umožnite Ježišovi zahľadieť sa vám do očí, aby vo vás vzrástla túžba uvidieť Svetlo a okúsiť nádheru Pravdy. Či sme si toho vedomí, alebo nie, Boh nás stvoril preto, lebo nás miluje, a na to, aby sme ho aj my milovali. Odtiaľ pramení tá neuhasiteľná túžba po Bohu, ktorú človek nosí vo svojom srdci: „Pane, ja hľadám tvoju tvár. Neodvracaj svoju tvár odo mňa” (Ź 27, 8). Túto tvár – ako vieme – nám Boh zjavil v Ježišovi Kristovi.

3. Chcete aj vy, drahí bratia, kontemplovať krásu tejto tváre? Hľa, tu je otázka, s ktorou sa na vás obraciam v tento Svetový deň mládeže 2004. Neodpovedajte príliš unáhlene. Predovšetkým, vytvorte si vo svojom vnútri ticho. Nechajte z hĺbky svojho srdca vytrysknúť vrúcnu túžbu vidieť Boha, túžbu toľkokrát prehlušenú hlukmi sveta a vábením rôznych pôžitkov. Nechajte vytrysknúť túto túžbu a okúsite nádherný zážitok zo stretnutia s Ježišom. Kresťanstvo nie je len učenie; je to stretnutie vo viere s Bohom, ktorý sa sprítomnil v našich dejinách cez vtelenie Ježiša Krista.
Všetkými prostriedkami sa usilujte, aby ste umožnili toto stretnutie, a hľaďte na Ježiša, ktorý vás vášnivo hľadá. Aj vy ho hľadajte svojím fyzickým zrakom v udalostiach vášho života a v tvárach druhých ľudí; no hľadajte ho i očami duše v modlitbe a v meditácii Božieho slova, lebo „uvažovanie o Kristovej tvári sa musí inšpirovať tým, čo o ňom hovorí Sväté písmo“ (Novo millennio ineunte, 17).

4. Vidieť Ježiša, kontemplovať jeho tvár, to je neuhasiteľná túžba, ktorú však môže človek v sebe deformovať. To sa deje pri hriechu, ktorého podstata spočíva v tom, že odvrátime oči od Stvoriteľa a obrátime ich na stvorenie.
Gréci, ktorí hľadali pravdu, by sa nemohli priblížiť ku Kristovi, ak by sa ich túžba, prebudená slobodným a dobrovoľným aktom, nekonkretizovala do jasného rozhodnutia: „Chceli by sme vidieť Ježiša.“ Byť skutočne slobodným znamená mať silu rozhodnúť sa pre toho, pre ktorého sme boli stvorení, a prijať ho za Pána svojho života. Snažte sa to pochopiť v hĺbke svojho srdca: všetky dobrá zeme, všetky profesionálne úspechy, samotná ľudská láska, o ktorej snívate, to všetko nikdy nedokáže úplne uspokojiť vaše najskrytejšie, najhlbšie túžby. Iba stretnutie s Ježišom môže dať vášmu životu plný zmysel, lebo ako napísal svätý Augustín vo svojich Vyznaniach: „Stvoril si nás pre seba, Pane, a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe“ (I, 1). Pri tomto hľadaní sa nenechajte rozptyľovať. Vytrvajte v ňom, pretože tu ide o vaše naplnenie a vašu radosť.

5. Drahí priatelia, ak sa naučíte objaviť Ježiša v Eucharistii, dokážete ho objaviť aj vo vašich bratoch a sestrách, najmä v tých najchudobnejších. Eucharistia prijímaná s láskou a adorovaná s vrúcnosťou sa stáva školou slobody a lásky, ktoré vedú k naplneniu prikázania lásky. Ježiš k nám hovorí nádherným jazykom sebadarovania a lásky siahajúcej až po obetu vlastného života. Je to ľahké? Dobre viete, že nie! Nie je ľahké zabudnúť na seba, ale ak to urobíme, zbaví nás to vlastníckej a samoľúbej lásky a otvorí nás to pre radosť z lásky, ktorá sa darúva. Táto eucharistická škola slobody a lásky nás učí prekonávať povrchné pocity a pevne zakotviť v tom, čo je pravé a dobré; oslobodzuje nás od naplnenia sebou samým a pripravuje nás na otvorenie sa druhým, učí nás prejsť od afektívnej lásky k efektívnej láske. Pretože milovať, to nie je len cit; je to akt vôle, ktorý spočíva v neustálom uprednostňovaní dobra druhých pred svojím vlastným dobrom: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13).
A s takouto vnútornou slobodou a vrelou láskou nás Ježiš učí stretávať ho v tých druhých, na prvom mieste v chudobných, v ktorých je jeho tvár znetvorená. Blahoslavená Matka Terézia rada rozdávala svoju vizitku, na ktorej bolo napísané: „Ovocím ticha je modlitba, ovocím modlitby viera, ovocím viery láska, ovocím lásky je služba, ovocím služby pokoj“. To je cesta, ako sa stretnúť s Ježišom. Zapálení veľkodušnosťou a láskou, ktorú Boh skrze Ducha Svätého vložil do vašich sŕdc, choďte v ústrety všetkým ľudským trápeniam – „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Svet naliehavo potrebuje veľké prorocké znamenie bratskej lásky! Naozaj nestačí o Ježišovi len „rozprávať“, treba ho aj umožniť druhým v určitom zmysle slova „uvidieť“ cez jasné svedectvo vlastného života (porov. Novo millennio ineunte, 16).
A nezabudnite hľadať Krista a spoznávať jeho prítomnosť v Cirkvi. Ona je akoby predĺžením jeho spásneho konania v čase a priestore. A v nej a skrze ňu sa Ježiš stáva viditeľným a aj dnes sa stretáva s ľuďmi. Vo vašich farnostiach, hnutiach a spoločenstvách sa prijímajte navzájom, aby sa bratské spoločenstvo medzi vami prehlbovalo. Ono je viditeľným znakom Kristovej prítomnosti v Cirkvi, i keď ho často zakrýva nepriehľadná clona ľudského hriechu.

6. Nebuďte prekvapení, ak sa na vašej ceste stretnete s krížom. Nepovedal vari Ježiš svojim učeníkom, že pšeničné zrno musí padnúť do zeme a odumrieť, aby prinieslo veľkú úrodu (porov. Jn 12, 23–26)? Tým naznačil, že jeho život, obetovaný až po smrť, prinesie veľkú úrodu. Dobre viete, že po Kristovom zmŕtvychvstaní smrť už viac nemá posledné slovo. Láska je silnejšia ako smrť. Keď Ježiš prijal smrť na kríži, urobiac z nej zdroj života a znamenie lásky, nerobil tak zo slabosti ani pre potešenie z utrpenia, ale preto, aby sme dosiahli spásu a aby nás urobil účastnými na jeho božskom živote.
Práve túto pravdu som chcel pripomenúť mládeži sveta, keď som jej na konci Svätého roka vykúpenia 1984 venoval veľký drevený kríž. Odvtedy už tento kríž prešiel pri príprave na svetové dni mládeže mnohými krajinami. Státisíce mladých sa pod týmto krížom modlili. Zložiac podeň problémy, ktoré ich ťažili, objavili, že Boh ich miluje, a mnohí z nich našli silu zmeniť svoj život.
Toho roku, na dvadsiate výročie tejto udalosti, slávnostne privítajú kríž v Berlíne, odkiaľ, putujúc cez celé Nemecko, dorazí budúci rok do Kolína nad Rýnom. Rád by som vám zopakoval slová, ktoré som povedal pred dvadsiatimi rokmi: „Drahí mladí... zverujem vám Kristov kríž! Zaneste ho do sveta ako znamenie lásky Pána Ježiša k ľudstvu a ohlasujte všetkým, že by nebolo spásy a vykúpenia, keby Kristus nebol zomrel a vstal z mŕtvych!“

7. Vaši súčasníci očakávajú, že budete svedkami toho, ktorého ste stretli a ktorý vám dáva život. V realite každodenného života sa staňte neohrozenými svedkami lásky, ktorá je silnejšia ako smrť. Táto úloha čaká len na vás! Dajte svoje talenty a svoj mladistvý zápal do služby ohlasovania radostnej zvesti. Staňte sa nadšenými Ježišovými priateľmi, ukazujúcimi Pána tým, ktorí ho túžia uvidieť, predovšetkým však tým najvzdialenejším. Filip a Ondrej priviedli spomínaných Grékov k Ježišovi: Boh využíva ľudské priateľstvo, aby priviedol srdcia k zdroju božskej lásky. Cíťte sa zodpovední za evanjelizovanie svojich priateľov a všetkých vašich rovesníkov.
Preblahoslavená Panna Mária, ktorá počas svojho života verne kontemplovala Kristovu tvár (porov. Rosarium Virginis Mariae, 10), nech vás trvalo zachová v pohľade svojho Syna a nech vám pomáha pri príprave Svetového dňa mládeže v Kolíne nad Rýnom. Vyzývam vás, aby ste k nemu už odteraz pristupovali zodpovedne, aktívne a s nadšením. Panna z Nazareta, ktorá je pozornou a trpezlivou Matkou, utvorí vo vás kontemplatívne srdce a naučí vás upierať zrak na Ježiša, aby ste sa v tomto pominuteľnom svete stali prorokmi sveta, ktorý sa nepominie.

S láskou vám posielam svoje osobitné požehnanie, ktoré nech vás sprevádza na vašej ceste.

Vo Vatikáne 22. februára 2004

Ján Pavol II.