Dokumenty pápežov

PRAVDA POKOJA
 
1. Tradičným Posolstvom k Svetovému dňu pokoja sa chcem na začiatku nového roka pripojiť k srdečnému blahoželaniu všetkým ľuďom sveta, najmä tým, ktorí trpia v dôsledku násilia a ozbrojených konfliktov. Je to želanie naplnené nádejou na pokojnejší svet, v ktorom vzrastie počet tých, ktorí sa jednotlivo alebo v spoločenstvách budú snažiť kráčať po cestách spravodlivosti a pokoja.

2. Hneď na začiatku by som chcel venovať vďačnú spomienku mojim predchodcom, veľkým pápežom Pavlovi VI. a Jánovi Pavlovi II., osvieteným tvorcom pokoja. Oživovaní duchom blahoslavenstiev, vedeli z mnohých historických udalostí, ktoré poznačili ich úctyhodné pontifikáty, vyčítať zásahy Božej prozreteľnosti, ktorá nikdy nezabúda na ľudstvo. Títo neúnavní poslovia evanjelia v snahe podporiť pokojné spolužitie vo všetkých oblastiach sveta vždy znova a znova vyzývali každého človeka, aby vychádzal od Boha. V stopách tohto ušľachtilého učenia kráča aj moje Posolstvo k Svetovému dňu pokoja: želám si ním ešte raz potvrdiť pevné predsavzatie Svätej stolice naďalej slúžiť veci mieru.
Samotné meno Benedikt, ktoré som si vybral v deň zvolenia do Petrovho úradu, naznačuje, že sa z vlastného presvedčenia chcem usilovať o pokoj. Voľbou mena som mal v úmysle poukázať tak na svätého patróna Európy a inšpirátora civilizácie pokoja na celom kontinente, ako aj na pápeža Benedikta XV., ktorý odsúdil prvú svetovú vojnu ako „neužitočné krviprelievanie“ (1) a usiloval sa o to, aby všetci uznali najvyššie dôvody budovania pokoja.

3. Téma tohoročnej úvahy – Pravda pokoja – vyjadruje presvedčenie, že kdekoľvek a kedykoľvek sa človek nechá osvietiť nádherou pravdy, akosi prirodzene nastúpi na cestu pokoja. Gaudium et spes, pastorálna konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý sa skončil pred viac ako 40 rokmi, hovorí, že ľudstvu sa nepodarí „vybudovať naozaj humánnejší  svet pre všetkých ľudí všade na svete, ak sa všetci nestanú s obnoveným duchom vyznávačmi pravdy pokoja”. (2)
Aké významy však v sebe ukrýva výraz „pravda pokoja“? Aby sme dokázali primerane zodpovedať na túto otázku, treba si uvedomiť, že pokoj nemožno zúžiť len na absenciu ozbrojených konfliktov, ale treba ho vždy chápať ako „ovocie poriadku, ktorý sám božský Zakladateľ vštepil do ľudskej spoločnosti”, poriadku, „ktorý majú uskutočňovať ľudia túžiaci po čoraz dokonalejšej spravodlivosti.“ (3) Pokoj ako výsledok Bohom stanoveného a chceného poriadku má svoju vnútornú neporaziteľnú pravdu a zodpovedá túžbe a nádeji, ktoré sú v nás večne živé. (4)

4. Takto definovaný pokoj sa na tomto svete dosahuje ako nebeský dar a Božia milosť, ktorých podmienkou je prevzatie najvyššej zodpovednosti na všetkých úrovniach. Ide o zodpovednosť v pravde, spravodlivosti, slobode a láske prispôsobiť ľudské dejiny božskému poriadku. Keď sa tento transcendentný poriadok vecí nezachováva a nerešpektujú sa zásady dialógu, ktorými je univerzálny morálny zákon vpísaný do srdca človeka,(5) keď sa kladú prekážky integrálnemu rozvoju osoby a ochrane jej ľudských práv, keď sú mnohé národy prinútené podstupovať neznesiteľné neprávosti a zlé pomery, ako potom možno dúfať v uskutočnenie dobra pokoja? Tým sa totiž strácajú základné prvky, ktoré stvárňujú pravdu o takomto dobre. Svätý Augustín opísal pokoj ako tranquillitas ordinis, (6) pokoj poriadku, teda situáciu, ktorá v konečnom dôsledku umožňuje naplno rešpektovať a uskutočňovať pravdu o človeku.

5. Kto a čo teda môže zabrániť uskutočneniu pokoja? V tejto súvislosti Sväté písmo vo svojej prvej knihe, Knihe Genezis, poukazuje na lož vyslovenú na počiatku dejín falošným hadom, ktorého evanjelista Ján nazýva „otec lži“ (Jn 8, 44). Lož je totiž jedným z hriechov, ktoré spomína Biblia v poslednej kapitole svojej poslednej knihy – Zjavenia apoštola Jána – , keď poukazuje na vylúčenie luhárov z nebeského Jeruzalema: „Vonku zostanú… a každý, kto miluje lož a dopúšťa sa jej“ (Zjv 22, 15). Ku lži sa viaže dráma hriechu so svojimi zvrátenými dôsledkami, ktoré mali a naďalej majú zhubné následky v živote jednotlivcov i národov. Stačí si spomenúť na všetko, čo sa odohralo v minulom storočí, keď mylné ideologické a politické systémy programovo mystifikovali pravdu a viedli k zneužívaniu a útlaku zdrvujúceho množstva mužov a žien, ba ku genocíde celých rodín a spoločenstiev. Ako sa vážne neznepokojovať po takýchto skúsenostiach a zoči-voči klamstvám dnešnej doby, tvoriacim rámec hrozivých scenárov smrti v mnohých regiónoch sveta? Skutočné úsilie o pokoj musí vychádzať z vedomia, že problém pravdy a lži sa týka každého človeka a je rozhodujúci pre pokojnú budúcnosť našej planéty.

6. Pokoj je nepotlačiteľnou túžbou prítomnou v srdci každého človeka, ktorá prekračuje akékoľvek špecifické kultúrne zvláštnosti. Práve preto sa musí každý cítiť byť zaviazaný slúžiť takémuto hodnotnému dobru a zasadzovať sa o to, aby sa doň nevkradla žiadna forma lži a neotrávila vzájomné vzťahy. Všetci ľudia patria do jednej a tej istej rodiny. Prehnané vyzdvihovanie vlastných rozdielov od základu protirečí tejto pravde. Treba si znovu uvedomiť, že v konečnom dôsledku nás spája rovnaký transcendentný osud, a preto musíme  čo najlepšie využiť vlastné historické a kultúrne rozdiely, pričom príslušníci rôznych kultúr nemajú stáť proti sebe, ale navzájom spolupracovať. To sú jednoduché pravdy, ktoré umožňujú pokoj; stávajú sa ľahko pochopiteľnými, keď počúvame s čistými úmyslami vlastné srdce. Pokoj sa nám teraz javí v novom svetle: nie iba ako neprítomnosť vojny, ale ako spolužitie jednotlivých občanov v spoločenstve, kde vládne spravodlivosť a v nej sa, nakoľko je to možné, uskutočňuje dobro pre každého z nich. Pravda pokoja vyzýva všetkých, aby pestovali plodné a úprimné vzťahy, povzbudzuje ich, aby hľadali cesty odpustenia a zmierenia a kráčali po nich, aby boli čestní v dodržiavaní zmlúv a verní danému slovu. Osobitne Kristov učeník, pociťujúci hrozbu zla a zároveň potrebu oslobodzujúceho zásahu božského Majstra, obracia sa na neho s dôverou, lebo dobre vie, že „on sa nedopustil hriechu ani lesť nebola v jeho ústach“ (1 Pt 2, 22; porov. Iz 53, 9). Ježiš sa totiž sám označil za zosobnenú pravdu, a keď v Apokalypse hovorí o prichádzajúcom konci sveta, vyjadruje svoj zásadný odpor voči tomu, „kto miluje lož a dopúšťa sa jej“ (Zjv 22, 15). On odhaľuje plnú pravdu o človeku a o dejinách. Mocou jeho milosti môžeme zostať v pravde a žiť pravdu, pretože len on je dokonale úprimný a verný. Ježiš je pravda, ktorá nám dáva pokoj.

7. Pravda pokoja musí platiť a musí poskytovať lúč nádeje, i keď sa nachádzame v tragickej situácii vojny. Konciloví otcovia v pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes zdôrazňujú, že „aj keby, nanešťastie, vypukla vojna, nie je náprotivným stranám všetko dovolené“.(7) Medzinárodné spoločenstvo disponuje medzinárodným humanitárnym právom, aby na minimum obmedzilo ničivé dôsledky vojny, najmä pokiaľ ide o civilné obyvateľstvo. Za rozličných okolností a rôznymi spôsobmi vyjadrila Svätá stolica svoju podporu tomuto humanitárnemu právu, vyzývajúc na jeho dodržiavanie a rýchle uplatňovanie, v presvedčení, že aj vo vojne existuje pravda pokoja. Medzinárodné humanitárne právo treba zahrnúť medzi tie najšťastnejšie a najúčinnejšie vyjadrenia požiadaviek plynúcich z pravdy pokoja.  Práve preto sa rešpektovanie tohto práva ukladá ako povinnosť pre všetky národy. Je potrebné uznávať jeho hodnotu a zaistiť jeho správne uplatnenie, aktualizujúc ho presnými normami, ktoré umožnia jeho použitie v meniacich sa scenároch dnešných ozbrojených konfliktov, ako aj pri používaní vždy novej a čoraz sofistikovanejšej výzbroje.

8. S vďakou chcem spomenúť aj rôzne medzinárodné organizácie a tých, ktorí sa zo všetkých síl neprestajne usilujú o uplatňovanie medzinárodného humanitárneho práva. Ako by som mohol v tejto chvíli zabudnúť na toľkých vojakov nasadených v chúlostivých operáciách pri urovnávaní konfliktov a pri rekonštrukcii podmienok nevyhnutných na nastolenie pokoja?! Aj im by som chcel pripomenúť slová Druhého vatikánskeho koncilu: „Čo sa týka tých, ktorí slúžia vlasti pri vojsku, nech sa aj oni pokladajú za služobníkov bezpečnosti a slobody národov. A pokiaľ plnia túto úlohu správne, naozaj prispievajú k upevneniu pokoja“. (8) Na tomto náročnom fronte vyvíjajú  pastoračnú činnosť vojenské ordinariáty Katolíckej cirkvi; tak vojenským ordinárom, ako aj vojenským kaplánom patrí moje povzbudenie, aby v každej situácii a v každom prostredí zostali vernými evanjelizátormi pravdy pokoja.

9. Až podnes je pravda pokoja ešte stále dramatickým spôsobom kompromitovaná a popieraná terorizmom, ktorý je svojimi hrozbami a kriminálnymi činmi schopný udržiavať svet v stave strachu a neistoty. Moji predchodcovia Pavol VI. a Ján Pavol II. viackrát verejne poukázali na obrovskú zodpovednosť teroristov a odsúdili nezmyselnosť ich vražedných plánov. Tieto plány v konečnom dôsledku vychádzajú z tragického a zvráteného nihilizmu, ktorý pápež Ján Pavol II. opísal slovami: „Kto zabíja teroristickými činmi, podporuje pocit pohŕdania ľudskosťou a verejne dáva najavo beznádej, pokiaľ ide o život a budúcnosť: v takejto perspektíve možno všetko nenávidieť a zničiť“.(9) Nielen nihilizmus, ale i náboženský fanatizmus, v súčasnosti často označovaný za fundamentalizmus, môže podnecovať a živiť teroristické úmysly a konanie. Ján Pavol II., vytušil explozívne nebezpečenstvo, ktoré predstavuje fanatický fundamentalizmus, preto ho hneď od začiatku tvrdo pranieroval a varoval pred jeho požiadavkou vnucovať iným svoje presvedčenie o pravde násilím namiesto toho, aby sa im ponúklo a aby sa jeho prijatie ponechalo na ich slobodné rozhodnutie. Napísal: „Chcieť druhým násilím nanútiť to, čo považujeme za pravdu, znamená urážať dôstojnosť ľudskej bytosti a v konečnom dôsledku urážať Boha, ktorého podobu v sebe nesie”.(10)

10. Prísne vzaté, nihilizmus a fanatický fundamentalizmus majú pomýlený postoj k pravde: nihilisti popierajú existenciu akejkoľvek pravdy, fundamentalisti ju zasa chcú nanucovať silou. Hoci sa nihilizmus a fundamentalizmus líšia pôvodom a v rozličných kultúrnych podmienkach sa prejavujú rôzne, predsa ich spája nebezpečné pohŕdanie človekom a jeho životom, a v konečnom dôsledku i samým Bohom. Na základe týchto tragických spoločných záverov napokon dochádza k prekrúteniu plnej pravdy o Bohu: nihilizmus popiera jeho existenciu a prozreteľnú prítomnosť v dejinách; fundamentalizmus deformuje jeho láskyplnú a milosrdnú tvár, nahrádzajúc ho modlami vytvorenými na vlastný obraz. Pri analyzovaní príčin súčasného javu terorizmu je žiaduce, aby sme mali na pamäti aj jeho hlboké kultúrne, náboženské a ideologické dôvody.

11. Zoči-voči nebezpečenstvám, ktoré ľudstvo v našej epoche prežíva, majú všetci katolíci v každej časti sveta za úlohu zintenzívniť ohlasovanie evanjelia pokoja a svedčiť o ňom, ohlasujúc, že poznanie plnej pravdy o Bohu je bezpodmienečnou a nevyhnutnou podmienkou na upevnenie pravdy pokoja. Boh je láska, ktorá zachraňuje, je milujúci Otec, ktorý chce vidieť všetky svoje deti, ako sa navzájom považujú za súrodencov a zodpovedne sa usilujú dať svoje rozličné talenty do služby spoločnému dobru ľudskej rodiny. Boh je nevyčerpateľným prameňom nádeje, ktorá dáva zmysel životu osoby i spoločenstva. Boh – a iba Boh – spôsobuje, že každé dielo dobra a pokoja je účinné. Dejiny dostatočne svedčia o tom, že boj proti Bohu s úmyslom vyrvať ho z ľudských sŕdc vedie ochudobnené ľudstvo k rozhodnutiam, ktoré nemajú budúcnosť. To má podnietiť veriacich v Krista, aby presvedčivo svedčili o Bohu, ktorý je neoddeliteľne pravda a láska, a aby v širokej ekumenickej spolupráci aj s inými náboženstvami a ľuďmi dobrej vôle slúžili pokoju.

12. Hľadiac na súčasnú situáciu vo svete, môžeme na ceste k budovaniu pokoja s potešením pozorovať niektoré sľubné signály. Mám na mysli napríklad úbytok ozbrojených konfliktov. Samozrejme, ide o ešte veľmi nesmelé kroky na ceste pokoja, no predsa sú už schopné načrtnúť jasnejšiu budúcnosť, najmä pokiaľ ide o trpiace národy Palestíny, Ježišovej zeme, a o obyvateľov niektorých oblastí Afriky a Ázie, ktorí už roky očakávajú, že cesta na ktorú nastúpili, ich dovedie k pokoju a zmiereniu. Sú to uspokojivé signály, ktoré však treba upevniť a stabilizovať, a to svornou a neúnavnou činnosťou, predovšetkým zo strany medzinárodného spoločenstva a jeho orgánov, ktorých úlohou je zabrániť hroziacim konfliktom a v už jestvujúcich zabezpečiť mierové riešenie.

13. Toto všetko však nesmie viesť k naivnému optimizmu. Skutočne nemožno zabúdať, že naďalej pokračujú krvavé bratovražedné konflikty a vojny, zasievajúce na rozsiahlych územiach planéty slzy a smrť. Existujú situácie, v ktorých môže konflikt, utajený ako oheň pod popolom, znovu vzbĺknuť a spôsobiť škody nedozerného rozsahu. Predstavitelia moci namiesto toho, aby urobili všetko, čo je v ich silách, aby účinne napomohli mier, podnecujú v občanoch nepriateľské city k iným národom a tak na seba berú veľkú zodpovednosť: hazardujú s krehkou, za cenu namáhavých rozhovorov dosiahnutou rovnováhou v zvlášť ohrozených oblastiach a prispievajú tým k vytvoreniu neistejšej a hmlistejšej budúcnosti ľudstva. A čo povedať o vládach, ktoré na zaistenie bezpečnosti svojej krajiny počítajú s nukleárnymi zbraňami? Spolu s mnohými ľuďmi dobrej vôle môžeme konštatovať, že takáto perspektíva okrem toho, že je zhubná, je aj celkom klamná. V nukleárnej vojne skutočne nebudú víťazi, ale len obete. Pravda pokoja si vyžaduje, aby všetci svorne – tak vlády, ktoré verejne či tajne vlastnia jadrové zbrane, ako aj tí, ktorí si ich chcú obstarať – jasnými a pevnými rozhodnutiami zmenili kurz a zamerali sa na postupné a spoločne dohodnuté nukleárne odzbrojenie. Takto ušetrené prostriedky by mohli byť použité na rozvojové projekty v prospech všetkých ľudí, v prvom rade však tých najchudobnejších.

14. V tejto súvislosti si nemožno s ľútosťou nevšimnúť údaje o znepokojujúcom náraste nákladov na zbrojenie a o stále prosperujúcom obchode so zbraňami, zatiaľ čo politický a legislatívny proces, ktorý začalo medzinárodné spoločenstvo na upevnenie cesty odzbrojenia, akoby uviazol v bahne všeobecnej ľahostajnosti. Ako môže byť niekedy v budúcnosti nastolený pokoj, ak sa naďalej investuje do výroby zbraní a do aplikovaného výskumu na ich vývoj? Z hĺbky srdca vyviera želanie, aby medzinárodné spoločenstvo dokázalo znovu nájsť odvahu a múdrosť, aby presvedčivo a svorne začalo  odzbrojovanie a tak konkrétnym spôsobom uskutočnilo právo na mier, ktoré prináleží každému človeku a každému národu. Keď sa rôzne orgány medzinárodného spoločenstva zasadia za záchranu dobra pokoja, znovu môžu nadobudnúť tú nenahraditeľnú vážnosť, ktorá dodá ich podujatiam vierohodnosť a účinnosť.

15. Prvým, kto bude mať z takéhoto rozhodnutia prospech, budú chudobné krajiny, ktoré sa po mnohých sľuboch oprávnene domáhajú konkrétneho uskutočnenia ich práva na rozvoj. Toto právo bolo slávnostne potvrdené aj na poslednom valnom  zhromaždení Organizácie Spojených národov, ktorá v tomto roku slávila 60. výročie svojho založenia. Katolícka cirkev uisťuje o svojej dôvere v túto medzinárodnú organizáciu a želá si jej inštitucionálnu a operatívnu obnovu, ktorá ju spraví schopnou  odpovedať na meniace sa potreby dnešnej doby, poznačenej rozšíreným javom globalizácie. OSN sa musí stať čoraz účinnejším nástrojom na podporu hodnôt spravodlivosti, solidarity a pokoja vo svete. Cirkev zasa, verná poslaniu prijatému od svojho Zakladateľa, neúnavne všade ohlasuje evanjelium pokoja. Preniknutá pevným presvedčením, že poskytuje nevyhnutnú službu tým, ktorí sa venujú napomáhaniu pokoja, všetkým pripomína, že na to, aby bol pokoj autentický a trvalý, musí byť vybudovaný na skale pravdy o Bohu a pravdy o človeku. Iba táto pravda môže urobiť duše citlivými na spravodlivosť, otvoriť ich láske a solidarite, povzbudiť všetkých, aby sa usilovali o skutočne slobodné a solidárne ľudstvo. Áno, autentický pokoj spočíva iba na pravde o Bohu a o človeku.

16. Na záver tohto posolstva by som sa chcel osobitne obrátiť na veriacich v Krista a znovu ich vyzvať, aby sa stali pozornými a ochotnými Pánovými učeníkmi. Počúvajúc evanjelium, drahí bratia a sestry, učíme sa budovať pokoj na pravde každodenného života, inšpirovanej zákonom lásky. Je veľmi potrebné, aby sa každé spoločenstvo intenzívnejšie a so širším záberom usilovalo výchovou a svedectvom podporiť v každom vzrast povedomia o naliehavej potrebe čoraz hlbšie odhaľovať pravdu pokoja. Zároveň vás prosím o intenzívnejšiu modlitbu, lebo pokoj je predovšetkým Božím darom, o ktorý treba neustále úpenlivo prosiť. Vďaka Božej pomoci sa ohlasovanie pravdy pokoja a svedectvo o nej zaiste stane presvedčivejším a osvietenejším. S dôverou a detskou oddanosťou obraciame svoj zrak k Márii, matke Kniežaťa pokoja. Na začiatku tohto nového roka ju prosíme, aby pomáhala celému Božiemu ľudu byť v každej situácii tvorcom pokoja tým, že umožní, aby poznali pravdu, ktorá oslobodzuje (porov. Jn 8, 32). Na jej príhovor môže v ľudstve vzrastať uznanie tohto základného dobra, ako aj úsilie o jeho konsolidáciu vo svete, aby sme tak prichádzajúcim generáciám odovzdali jasnejšiu a istejšiu budúcnosť.

Vo Vatikáne 8. decembra 2005

Benedikt XVI.



Poznámky
1 Výzva k predstaviteľom štátov, ktoré vedú vojnu (1. august 1917): AAS 9 (1917) 423.
2 Č. 77.
3 Tamže, 78.
4 JÁN PAVOL II: Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 2004, 9.
5 Porov. JÁN PAVOL II: Prejav na 50. valnom zhromaždení OSN (5. október 1995), 3.
6 De civitate Dei, 19, 13.
7 Č. 79.
8 Tamže.
9 Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 2002, 6.
10 Tamže.