Lk 6, 27-28
„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte (Mt 10, 8)
Najdrahší bratia a sestry!
1. Pripravujeme sa na prežívanie Pôstneho obdobia, ktoré nás privedie k sláveniu ústredného tajomstva viery, tajomstva Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Toto obdobie Cirkev ponúka veriacim ako príhodný čas na zamyslenie sa nad dielom spásy, ktoré dokonal Kristus na kríži. Spásny plán nebeského Otca sa uskutočnil v slobodnom a úplnom darovaní sa jednorodeného Syna ľuďom. Nik mi život neberie, ja ho dávam sám od seba, (porov. Jn 10, 18) hovorí Ježiš a dáva tak najavo, že svoj život obetuje dobrovoľne za spásu sveta. Aby zdôraznil veľkosť takéhoto daru z lásky, Vykupiteľ ešte dodáva: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13).
Pôstne obdobie, ktoré je vhodnou príležitosťou na obrátenie, nám pomáha rozjímať o tomto nádhernom tajomstve lásky. Zároveň je návratom ku koreňom viery, lebo pri rozjímaní o nezmernom dare milosti – spáse, si nemôžeme neuvedomiť, že toto všetko nám bolo dané z láskyplnej Božej iniciatívy. Práve kvôli rozjímaniu o tomto rozmere tajomstva spásy som vybral za tému tohoročného pôstneho posolstva Pánove slová: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte (Mt 10, 8)
2. Boh nám slobodne daroval svojho Syna. Či mohol alebo môže byť niekto hodný takejto milosti? Aj Svätý Pavol o tom hovorí: Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou (Rim 3, 23-24). Boh nás miloval vo svojom nekonečnom milosrdenstve a nezastavil ho ani bolestný stav odlúčenia, do ktorého sa človek dostal hriechom. Blahosklonne sa sklonil k našej slabosti a využil tento stav na nové a ešte podivuhodnejšie vyliatie svojej lásky. Cirkev neprestáva ohlasovať toto tajomstvo nekonečnej dobroty a vyzdvihovať slobodné Božie rozhodnutie, ako aj jeho želanie neodsúdiť človeka, ale znovu ho prijať do spoločenstva so sebou.
„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte . Tieto evanjeliové slová nech zaznievajú v srdci každého kresťanského spoločenstva pri pôstnom putovaní k Veľkej noci. Nech Pôstne obdobie, ktoré nám pripomína tajomstvo Pánovej smrti a zmŕtvychvstania, vedie každého kresťana k hlbokému úžasu nad veľkosťou takéhoto daru. Áno! Zadarmo sme dostali! Či vari nie je celé naše bytie poznamenané Božou dobrotou? Darom je vytrysknutie života i jeho zázračný rast. A práve preto, že život je darom, nemožno ho považovať za majetok alebo súkromné vlastníctvo, i keď možnosti na zlepšenie jeho kvality, ktorými dnes disponujeme, by mohli vyvolávať dojem, že človek je „pánom života. Výdobytky lekárskej vedy a biotechnológií môžu vskutku dakedy viesť človeka k presvedčeniu, že je tvorcom seba samého a k pokušeniu zneužiť strom života (Gn 3, 24).
Dobre je tu tiež zdôrazniť, že nie všetko, čo je technicky možné, je aj morálne prípustné. I keď je úsilie vedy zabezpečiť kvalitu života zodpovedajúcu dôstojnosti človeka obdivuhodné, neslobodno pritom zabúdať, že ľudský život je darom a zostáva cenný i vtedy, keď je poznačený utrpením a obmedzeniami. Ako dar ho treba neustále prijímať a milovať: zadarmo sme ho dostali a zadarmo ho treba dávať druhým do služby.
3. Pôstne obdobie nám znovu stavia za vzor Krista, ktorý sa za nás obetoval na Kalvárii, a jedinečným spôsobom nám pomáha chápať, že v ňom bol život spasený. On obnovuje náš život prostredníctvom Ducha Svätého a umožňuje nám podieľať sa na vlastnom božskom živote, ktorý nás vnútorne zjednocuje s Bohom a umožňuje nám okúsiť jeho lásku k nám. Ide tu o vznešený dar, ktorý kresťan nemôže nehlásať s radosťou. Svätý Ján vo svojom evanjeliu píše: „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista (Jn 17, 3). Tento život, ktorý sme dostali krstom, musíme neprestajne živiť tým, že naň budeme jednotlivo i spoločne verne odpovedať – modlitbou, sviatostným životom a svedectvom o evanjeliu.
Keďže sme život dostali zadarmo, musíme ho aj my zadarmo ponúknuť našim bratom. Tak to Ježiš požaduje od učeníkov, keď ich posiela do sveta ako svojich svedkov: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte . A prvý dar, čo treba ponúknuť, je dar svätého života svedčiaci o Božej láske, ktorú dostali zadarmo. Pôstna cesta nech je pre všetkých veriacich stálou výzvou na prehlbovanie tohto nášho osobitného povolania. Musíme sa ako veriaci otvoriť životu poznamenanému tým, že sme „zadarmo dostali a bezvýhradne sa venovať Bohu a blížnemu.
4. Svätý Pavol nám pripomína: Čo máš, čo si nedostal? (1Kor 4, 7). Toto povedomie nás vedie k tomu, aby sme milovali svojich bratov a venovali sa im. O čo viac to potrebujú, o to naliehavejšia je úloha veriaceho slúžiť im. Nedopúšťa azda Boh existenciu núdze na to, aby sme sa, idúc jedni druhým v ústrety, učili oslobodzovať od svojho egoizmu a žiť opravdivú evanjeliovú lásku? Ježišovo upozornenie je jasné: „Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? (Mt 5, 46). Svet posudzuje vzťahy s druhými na základe vlastného záujmu a prospechu, čím živí egocentrický pohľad na život, v ktorom často niet miesta pre chudobných a slabých. Každý človek však, aj ten najneschopnejší, má byť prijatý a milovaný kvôli seba samému, bez ohľadu na jeho prednosti a nedostatky. Ba naopak, čím ťažšie je jeho postavenie, tým viac má byť objektom našej konkrétnej lásky. O takejto láske svedčí Cirkev prostredníctvom svojich nespočetných zariadení, kde sa stará o chorých, vydedencov spoločnosti, chudobných a vykorisťovaných. Takto sa kresťania stávajú apoštolmi nádeje a budovateľmi civilizácie lásky.
Príznačné je aj to, že Ježiš povedal slová „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte práve vtedy, keď posielal apoštolov hlásať evanjelium spásy – prvý a základný dar, ktorý poskytol ľudstvu. Chcel, aby sa jeho kráľovstvo, ktoré sa už priblížilo (porov. Mt 10, 5 n.), šírilo zo strany jeho učeníkov tým, že budú skutkami svedčiť o bezodplatnej láske. Tak to robili aj apoštoli v začiatkoch kresťanstva, a tí, čo ich stretávali, spoznávali v nich nositeľov posolstva, ktoré ich presahovalo. Ako vtedy, tak i dnes je dobro konané veriacimi znamením a často i pozvaním k viere. Aj vtedy, keď sa kresťan stará o potreby blížneho, ako to robil milosrdný Samaritán, nejde len o materiálnu pomoc. Vždy je to i ohlasovanie kráľovstva, ktoré dáva plný zmysel životu, nádeji, láske.
5. Najdrahší bratia a sestry! Nech spôsob, ktorým sa pripravujeme na prežitie Pôstneho obdobia, spočíva v činnej láske k tým najchudobnejším bratom a sestrám. Keď im otvoríme svoje srdcia, budeme si stále viac vedomí toho, že náš dar tým druhým je odpoveďou na nespočetné dary, ktoré nám Pán neustále dáva. Zadarmo sme dostali, zadarmo dávajme!
Či jestvuje vhodnejší čas ako Pôstne obdobie na to, aby sme svedčili o nezištnosti, ktorú svet tak veľmi potrebuje? V samej Božej láske k nám je výzva, aby sme sa aj my darovali tým druhým bez nároku na odplatu. ďakujem všetkým – laikom, rehoľníkom, kňazom – v rôznych kútoch sveta za to, že vydávajú takéto svedectvo o láske. I každému kresťanovi, ktorý tak koná tam, kde sa práve nachádza.
Mária, Panna a Matka čistej lásky a nádeje, veď nás a posilňuj na našej ceste v Pôstnom období. Všetkých s láskou uisťujem o svojej modlitbe a každému – najmä však tým, ktorí denne pracujú na mnohých frontoch lásky k blížnemu – s radosťou posielam osobitné apoštolské požehnanie.
Vo Vatikáne 4. októbra 2001, na sviatok svätého Františka z Assisi
JÁN PAVOL II.