Dokumenty pápežov

Šport a turizmus: dve životné sily v službe vzájomného pochopenia, kultúry a rozvoja krajín

1. Pri príležitosti tohoročného Svetového dňa turizmu, ktorý sa bude sláviť 27. septembra, sa s radosťou obraciam na všetkých, ktorí slúžia v tomto odvetví ľudskej činnosti, s úmyslom predložiť im niekoľko myšlienok vyzdvihujúcich pozitívne stránky turizmu. Tento jav, ako som mal možnosť zdôrazniť už pri iných príležitostiach, účinne prispieva k rozvíjaniu vzťahov medzi ľuďmi a národmi, ktoré ak sú úprimné, úctivé a solidárne, predstavujú otvorenú bránu k pokoju a harmonickému spolužitiu.

Vskutku, mnohé situácie spojené s násilím, postihujúce v našich časoch ľudstvo, majú svoje korene v nepochopení alebo  v odmietaní hodnôt a identity iných kultúr. Preto veľakrát možno tieto situácie prekonať lepším vzájomným spoznaním sa. V tejto súvislosti mi prichádzajú na um aj milióny migrantov, ktorí majú byť integrovaní do spoločnosti, čo ich prijala, predovšetkým na základe rešpektovania a uznania identity každej osoby alebo skupiny osôb.

Svetový deň turizmu však nielenže znovu ponúka možnosť potvrdiť pozitívny prínos turizmus k budovaniu spravodlivejšieho a pokojnejšieho sveta, ale je aj príležitosťou zamyslieť sa nad konkrétnymi podmienkami, za ktorých sa turizmus organizuje a praktizuje.

Čo sa toho týka, nemôže Cirkev znovu nepripomenúť ústredné jadro svojej predstavy o človeku a dejinách. Najvyšším princípom, ktorým sa má riadiť ľudské spolužitie, je totiž rešpektovanie dôstojnosti každého človeka, ktorý je osobou stvorenou na Boží obraz, a preto je naším bratom.

Tomuto princípu musí byť podriadená každá politická a ekonomická činnosť, ako to zdôrazňuje sociálne učenie Cirkvi, a musí sa ním inšpirovať každé kultúrne i náboženské spolužitie.

2. Témou tohoročného svetového dňa je Šport a turizmus: dve životné sily v službe vzájomného pochopenia, kultúry a rozvoja krajín. Šport a turizmus sa v prvom rade viažu na voľný čas, v ktorom sa uskutočňujú aktivity napomáhajúce fyzický a duchovný rozvoj. Existujú však mnohé situácie, v ktorých sa šport a turizmus osobitne prelínajú a navzájom podmieňujú, a to vtedy, keď sa šport stáva hlavným dôvodom cestovania tak vo vlastnej krajine, ako i v zahraničí.

Šport a turizmus sú úzko spojené najmä počas veľkých športových udalostí, na ktorých sa zúčastňujú krajiny určitého regiónu, či dokonca celého sveta, ako sú napr. olympijské hry, ktoré sa nesmú vzdať svojho vznešeného poslania znovu zapaľovať ideály spolužitia, pochopenia a priateľstva. To platí aj v mnohých iných, menej významných prípadoch, ako sú športové podujatia v rámci školy, krajských či miestnych združení. Inokedy je zasa praktizovanie športu dôvodom, prečo si plánujeme cestu alebo dovolenku. Šport je teda javom, ktorý sa týka tak vrcholových športovcov, ich tímov a fanúšikov, ako aj bežných sociálnych skupín, ako sú mnohé rodiny, mládež a deti, a nakoniec i tých, pre ktorých je fyzické cvičenie jedným z dôležitých motívov ich cestovania.

Pretože ide o ľudskú činnosť, do ktorej sú zapojení toľkí ľudia, nemožno sa diviť, že namiesto vznešenosti proklamovaných cieľov sa sem v mnohých prípadoch vkradne aj zneužívanie či chyby. Okrem iných javov sa nedá prehliadnuť vyhrotené trhové správanie, agresívna súťaživosť, násilie voči osobám a objektom, až po ničenie životného prostredia či útoky na kultúrnu identitu hostiteľov.

3. Apoštol Pavol použil pre kresťanov v Korinte na znázornenie kresťanského života obraz atléta ako vzor veľkého úsilia a vytrvalosti (porov. 1 Kor 9, 24–25). Vskutku, správne praktizovanie športu musí sprevádzať striedmosť a výchova k odriekaniu; veľmi často si vyžaduje aj pravého tímového ducha, úctivé správanie, ocenenie kvalít tých druhých, čestnosť v hre a pokoru na uznanie vlastných hraníc. A napokon  šport, najmä vo svojich menej súťažných podobách, pozýva na spoločné prežívanie radosti a priateľského spolužitia.

Aj kresťan môže teda nájsť v športe pomoc pri rozvíjaní základných čností – rozvážnosti a spravodlivosti, mravnej sily a miernosti – vo svojom „behu“ za dosiahnutie „neporušiteľnéhovenca”, ako píše svätý Pavol.

4. Turizmus dal bezpochyby silný podnet na športové vyžitie. Možnosti, ktoré ponúka – vrátane mnohých aktivít, ktoré z vlastnej iniciatívy podporuje alebo drží nad nimi ochrannú ruku –, zapríčinili nárast počtu tých, ktorí šport uznávajú a vo voľnom čase sa ním zaoberajú. Takto sa znásobili aj príležitosti na stretávanie sa rôznych národov a kultúr v ovzduší vzájomného porozumenia a harmónie.

Preto chcem – nezabúdajúc na chyby, ktoré sa, žiaľ, naďalej objavujú – s obnovenou nádejou a naliehavosťou povzbudiť k tomu, aby sa podporoval „šport, ktorý chráni slabých a nikoho nevylučuje, ktorý mladých oslobodzuje z osídiel apatie a ľahostajnosti a vyvoláva v nich zdravú súťaživosť; šport, ktorý by slúžil na emancipáciu najchudobnejších krajín a pomohol odstrániť netoleranciu a vybudovať bratskejší a solidárnejší svet; šport, ktorý by viedol k láske k životu, vychovával k obetavosti, úcte a zodpovednosti, aby bola naplno docenená každá ľudská bytosť“ (Jubileum športovcov, 29. 10. 2000, 3).

S týmito myšlienkami vyzývam tých, ktorí sú v rámci turizmu v kontakte so športom, ako aj športovcov a tých, ktorí  športujú počas svojich ciest, aby sa naďalej snažili o napĺňanie týchto vznešených cieľov, a na každého z nich zvolávam hojnosť Božieho požehnania.

Vo Vatikáne 30. mája 2004, na slávnosť Zoslania Ducha Svätého

JÁN PAVOL II.