Dokumenty vatikánskych úradov

Kongregácia pre náuku viery

Dodatkové normy k apoštolskej konštitúcii Anglicanorum coetibus

Závislosť od Svätej stolice
Článok 1
Každý ordinariát je podriadený Kongregácii pre náuku viery a udržuje úzke vzťahy aj s ďalšími rímskymi dikastériami, v súlade s ich kompetenciami.

Vzťahy s biskupskými konferenciami a diecéznymi biskupmi
Článok 2
§ 1. Ordinár dodržiava nariadenia národnej biskupskej konferencie, pokiaľ sú zlučiteľné s normami obsiahnutými v apoštolskej konštitúcii Anglicanorum coetibus.
§ 2. Ordinár je členom príslušnej biskupskej konferencie.

Článok 3
Ordinár pri vykonávaní svojho úradu musí udržiavať úzke zväzky spoločenstva s biskupom diecézy, v ktorej sa ordinariát nachádza, aby koordinoval svoju pastoračnú činnosť s pastoračným plánom diecézy.

Ordinár
Článok 4
§ 1. Ordinárom môže byť biskup alebo kňaz menovaný rímskym veľkňazom ad nutum Sanctae Sedis na základe trojice mien (terna) predloženej správnou radou. Platia pre neho kánony 383 – 388, 392 – 394 a 396 – 398 Kódexu kánonického práva.
§ 2. Ordinár má právomoc inkardinovať do ordinariátu anglikánskych kňazov, ktorí vstúpili do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou a kandidátov kňazstva patriacich do ordinariátu, ktorých navrhuje do posvätného stavu.
§ 3. Ak ordinár po vypočutí biskupskej konferencie, po získaní súhlasu správnej rady a po schválení Svätou stolicou uzná za potrebné, môže zriadiť územné dekanáty pod vedením delegáta ordinariátu a zahrňujúce veriacich z viacerých osobných farností.

Veriaci ordinariátu
Článok 5
§ 1. Veriaci laici pochádzajúci z anglikánstva, ktorí si želajú patriť do ordinariátu, majú byť po tom, ako zložili Vyznanie viery a s ohľadom na kánon 845 prijali iniciačné sviatosti, zapísaní do príslušného registra ordinariátu. Tí, ktorí boli v minulosti pokrstení ako katolíci mimo ordinariátu, nemôžu byť riadne prijatí za členov, iba ak by boli spätí s rodinou patriacou do ordinariátu.
§ 2. Veriaci laici a členovia inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života, spolupracujúci na diecéznych alebo farských pastoračných či charitatívnych aktivitách, sú podriadení diecéznemu biskupovi alebo miestnemu farárovi, a preto sa v tomto prípade právomoc posledne menovaných vykonáva spoločne s právomocou ordinára a farára ordinariátu.

Klérus
Článok 6
§ 1. Na pripustenie kandidátov do posvätného stavu musí ordinár získať súhlas správnej rady. S ohľadom na tradíciu a skúsenosť Anglikánskej cirkvi a po dôkladnom skúmaní na základe objektívnych kritérií a potrieb ordinariátu môže ordinár predložiť Svätému Otcovi požiadavku o pripustenie ženatých mužov ku kňazskému sväteniu v ordinariáte. Takéto objektívne kritériá stanovuje ordinár po konzultácii s miestnou biskupskou konferenciou a musia byť schválené Svätou stolicou.
§ 2. Tí, ktorí boli vysvätení v Katolíckej cirkvi a následne sa pridali k anglikánskemu spoločenstvu, nemôžu byť pripustení vykonávať posvätnú službu v ordinariáte. Anglikánski klerici, ktorí sa nachádzajú v iregulárnej manželskej situácii, nemôžu byť v ordinariáte pripustení do posvätného stavu.
§ 3. Kňazi začlenení do ordinariátu dostávajú potrebné právomoci od ordinára.

Článok 7
§ 1. Ordinár musí zaistiť primerané odmeňovanie klerikov inkardinovaných do ordinariátu a zaistiť im sociálne zabezpečenie, aby bolo o nich postarané v prípade choroby, invalidity alebo staroby.
§ 2. Ordinár sa môže dohodnúť s biskupskou konferenciou o prípadných disponibilných zdrojoch alebo fondoch na zabezpečenie kléru ordinariátu.
§ 3. V prípade potreby môžu kňazi s povolením ordinára vykonávať svetskú profesiu, ktorá je zlučiteľná s vykonávaním kňazskej služby (porov. CIC, kán. 286).

Článok 8
§ 1. Aj kňazi, ktorí tvoria presbytérium ordinariátu môžu byť zvolení za členov kňazskej rady diecézy, na území ktorej vykonávajú pastoračnú starostlivosť o veriacich ordinariátu (porov. CIC, kán. 498, § 2).
§ 2. Kňazi a diakoni inkardinovaní do ordinariátu môžu byť podľa spôsobu stanoveného diecéznym biskupom, členmi pastoračnej rady diecézy, na území ktorej vykonávajú svoju službu (porov. CIC, kán. 512, § 1).
Článok 9
§ 1. Klerici inkardinovaní do ordinariátu musia byť ochotní poskytnúť pomoc diecéze, v ktorej majú domov alebo kvázi domov, pokiaľ sa to ukazuje niekde ako vhodné pre pastoračnú starostlivosť o veriacich. V tomto prípade sú vzhľadom na pastoračné poverenie alebo zverený úrad podriadení diecéznemu biskupovi.
§ 2. Pokiaľ sa to niekde považuje za vhodné, môžu klerici inkardinovaní do určitej diecézy alebo inštitútu zasväteného života či spoločnosti apoštolského života, na základe písomného súhlasu svojho diecézneho biskupa alebo predstaveného, spolupracovať pri pastoračnej starostlivosti ordinariátu. V takom prípade sú vzhľadom na pastoračné poverenie alebo zverený úrad podriadení ordinárovi.
§ 3. V  prípadoch uvedených v predchádzajúcich paragrafoch musí byť uzatvorená písomná dohoda medzi ordinárom a diecéznym biskupom alebo predstaveným inštitútu zasväteného života či moderátorom spoločenstva apoštolského života, v ktorej sú jasne stanovené podmienky takejto spolupráce i všetko, čo sa týka hmotného zabezpečenia.

Článok 10
§ 1. Formácia kléru ordinariátu musí dosiahnuť dva ciele: 1) musí to byť formácia spoločná s diecéznymi seminaristami podľa miestnych podmienok a 2) formácia v zvlášť hodnotných aspektoch anglikánskeho dedičstva, uskutočňovaná v plnom súlade s katolíckou tradíciou.
§ 2. Kandidáti na kňazstvo absolvujú svoju teologickú formáciu spolu s ostatnými seminaristami v seminári alebo na teologickej fakulte na základe dohody uzavretej medzi ordinárom a diecéznym biskupom alebo zainteresovanými biskupmi. Kvôli odovzdávaniu anglikánskej tradície môžu kandidáti dostať aj osobitnú kňazskú formáciu na základe špeciálneho programu v samotnom seminári alebo vo formačnom dome, zriadenom na tento cieľ so súhlasom správnej rady.
§ 3. Ordinariát musí mať svoje Ratio institutionis sacerdotalis (Poriadok kňazského formovania), schválené Svätou stolicou a každý formačný dom si musí vypracovať vlastný poriadok schválený ordinárom (porov. CIC, kán. 242, § 1 a kán. 243).
§ 4. Ordinár môže prijať za seminaristov iba tých veriacich, ktorí patria do niektorej osobnej farnosti ordinariátu alebo tých, ktorí pochádzajú z anglikánstva a vstúpili do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou.
§ 5. Ordinariát sa stará o trvalú formáciu svojich klerikov, pričom sa podieľa na programoch pripravených s týmto cieľom na lokálnej úrovni biskupskou konferenciou alebo diecéznym biskupom.

Biskupi, pôvodne vysvätení ako anglikánski
Článok 11
§ 1. Biskup, ktorý bol pôvodne vysvätený ako anglikánsky a je ženatý, môže byť vybratý, aby bol menovaný ordinárom. V takom prípade je v Katolíckej cirkvi vysvätený za kňaza a vykonáva pastoračnú a sviatostnú službu v ordinariáte s plnou jurisdikčnou autoritou.
§ 2. Biskup, ktorý bol pôvodne vysvätený ako anglikánsky a ktorý patrí do ordinariátu, môže byť pozývaný, aby pomáhal ordinárovi pri spravovaní ordinariátu.
§ 3. Biskup, ktorý bol pôvodne vysvätený ako anglikánsky a ktorý patrí do ordinariátu, môže byť pozývaný, aby sa zúčastňoval na zasadaniach konferencie biskupov daného územia, rovnakým spôsobom ako emeritný biskup.
§ 4. Biskup, ktorý bol pôvodne vysvätený ako anglikánsky a ktorý patrí do ordinariátu, pričom nebol vysvätený za biskupa v Katolíckej cirkvi, môže požiadať Svätú stolicu o povolenie používať biskupské insígnie.


Správna rada
Článok 12
§ 1. Správna rada má podľa štatútu schváleného ordinárom práva a právomoci, aké podľa Kódexu kánonického práva patria kňazskej rade alebo kolégiu konzultorov.
§ 2. Okrem týchto právomocí potrebuje ordinár súhlas správnej rady pre:
a) pripustenie kandidáta do posvätného stavu;
b) zriadenie alebo zrušenie osobnej farnosti;
c) zriadenie alebo zrušenie formačného domu;
d) schválenie formačného programu.
§ 3. Ordinár musí okrem toho vypočuť mienku správnej rady ohľadne smerovania pastorácie v ordinariáte a podnetov pre zásady formácie klerikov.
§ 4. Správna rada má rozhodujúci hlas:
a) pri zostavovaní trojice mien, ktoré sa posielajú Svätej stolici kvôli menovaniu ordinára;
b) pri vypracovaní návrhov na zmenu Dodatkových noriem ordinariátu, ktoré sa predkladajú Svätej stolici;
c) pri zostavovaní štatútov správnej rady, pastoračnej rady a poriadku formačných domov.

§ 5. Zloženie správnej rady určuje jej štatút. Polovicu členov volia kňazi ordinariátu.

Pastoračná rada
Článok 13
§ 1. Pastoračná rada ustanovená ordinárom vyjadruje svoju mienku ohľadne pastoračných aktivít ordinariátu.
§ 2. Pastoračná rada, ktorej predsedá ordinár, sa riadi štatútom schváleným ordinárom.

Osobné farnosti
Článok 14
§ 1. Farárovi môže pri pastoračnej starostlivosti o farnosť pomáhať farský vikár, menovaný ordinárom; vo farnosti má byť zriadená pastoračná rada a ekonomická rada.
§ 2. Ak nie je k dispozícii vikár, môže v prípade neprítomnosti, prekážky alebo smrti farára – ak je to nutné – dočasne prevziať riadenie osobnej farnosti farár územia, na ktorom sa nachádza kostol osobnej farnosti.
§ 3. Pastoračnú starostlivosť o veriacich, ktorí sa nachádzajú na území diecézy, v ktorej nebola zriadená osobná farnosť, môže ordinár po vypočutí mienky diecézneho biskupa zaistiť prostredníctvom takzvanej kvázi-farnosti (porov. CIC, kán 516, § 1).

Najvyšší veľkňaz Benedikt XVI. pri audiencii udelenej dolupodpísanému kardinálovi prefektovi schválil tieto Doplnkové normy k apoštolskej konštitúcii Anglicanorum coetibus, o ktorých sa rozhodlo na riadnom zasadaní tejto kongregácie a nariadil ich zverejnenie.
Dané v Ríme v sídle Kongregácie pre náuku viery 4. novembra 2009, v deň spomienky sv. Karola Boromejského.

Kardinál Wiliam Levada,
prefekt

+ Luis F. Ladaria SJ,
titulárny arcibiskup thibský,
sekretár