Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí
 

Prot. N. 602/20
 
Nóta o nedeli Božieho slova
 
 
Nedeľa Božieho slova, ktorá sa z rozhodnutia pápeža Františka slávi každý rok na Tretiu nedeľu v Cezročnom období,1 pripomína všetkým pastierom i veriacim význam a hodnotu Svätého písma pre kresťanský život, ako aj vzťah medzi Božím slovom a liturgiou: „Ako kresťania sme jeden ľud, ktorý kráča dejinami, posilňovaný prítomnosťou Pána uprostred nás, ktorý k nám hovorí a živí nás. Deň venovaný Biblii nemá byť len ,raz do rokaʻ, ale raz po celý rok, pretože naliehavo potrebujeme zblízka a dôverne spoznať Sväté písmo a Zmŕtvychvstalého, ktorý v spoločenstve veriacich neprestajne rozdáva slovo a láme chlieb. Preto potrebujeme nadobudnúť dôverný vzťah so Svätým písmom, lebo inak naše srdce ostane chladné a oči ostanú zavreté, keďže sme postihnutí mnohými formami slepoty“.2
Táto nedeľa je teda vhodnou príležitosťou, aby sme si znovu pripomenuli niektoré cirkevné dokumenty3 – predovšetkým Úvodné poznámky k Poriadku omšových čítaní – ktoré predkladajú syntézu teologických, liturgických a pastoračných princípov, týkajúcich sa Božieho slova hlásaného na omši, ale platia aj pre každé iné liturgické slávenie (sviatosti, sväteniny, liturgia hodín).
 
1. Prostredníctvom biblických čítaní hlásaných na liturgii hovorí Boh k svojmu ľudu a sám Kristus ohlasuje svoje evanjelium.4 Kristus je centrom a plnosťou celého Písma, Starého i Nového zákona.5 Počúvanie evanjelia, ktoré je vrcholom bohoslužby slova,6 je charakterizované osobitnou úctou,7 ktorú vyjadrujú nielen gestá a zvolania, ale aj samotný evanjeliár.8 Vhodným rituálom na túto nedeľu by preto mohla byť úvodná procesia s evanjeliárom,9 alebo jeho umiestnenie na oltár v prípade, ak procesia nebude.10
 
2. Poriadok biblických čítaní stanovený Cirkvou v lekcionári nás otvára pre poznanie celého Božieho slova.11 Preto je nevyhnutné rešpektovať stanovené čítania, nenahrádzať ich či nevynechávať a používať tie verzie biblických textov, ktoré sú schválené na použitie v liturgii.12 Čítanie textov z lekcionára predstavuje puto jednoty medzi všetkými veriacimi, ktorí ich počúvajú. Pochopenie štruktúry a cieľa liturgie slova pomáha zhromaždeniu veriacich prijať Božie spásne slovo.13
 
3. Odporúča sa spievať responzóriový žalm ako odpoveď modliacej sa Cirkvi;14 preto treba v každom spoločenstve podporiť službu speváka žalmov (žalmistu).15
 
4. Počas liturgického roka sa na základe biblických čítaní v homílii vysvetľujú tajomstvá viery a normy kresťanského života.16 Najmä kňazi majú teda „veľkú zodpovednosť, aby vysvetľovali Sväté písmo a všetkým umožnili mu porozumieť. Pretože je to kniha ľudu, tí, čo sú povolaní byť služobníkmi Slova, musia cítiť silnú potrebu spraviť ju dostupnou pre vlastné spoločenstvo.“17 Biskupi, kňazi a diakoni majú cítiť povinnosť vykonávať túto službu zvlášť oddane a s využitím prostriedkov ponúkaných Cirkvou.18
 
5. Zvlášť dôležitú úlohu má ticho, ktoré podporuje meditáciu a umožňuje tomu, kto počúva Božie slovo, aby ho vnútorne prijal.19
 
6. Cirkev vždy venovala osobitnú pozornosť tým, ktorí hlásajú Božie slovo v zhromaždení: kňazom, diakonom a lektorom. Táto služba si vyžaduje určitú vnútornú i vonkajšiu prípravu, dôvernú znalosť ohlasovaného textu a potrebnú prax, pokiaľ ide o spôsob jeho ohlasovania, pričom sa treba vyhýbať akejkoľvek improvizácii.20 Je tiež možné vložiť pred čítania stručné a vhodné vysvetlenia.21
 
7. Cirkev vyzýva k tomu, aby sa pre vzácnosť Božieho slova nezaobchádzalo s ambónou z ktorej sa hlása,22 len ako s funkčným zariadením, ale ako s miestom dôstojným pre Božie slovo, ktoré korešponduje s oltárom: ak totiž hovoríme o pokrme Božieho slova a Kristovho tela, týka sa to tak ambóny, ako aj – a predovšetkým – oltára.23 Ambóna je vyhradená pre čítania, spev responzóriového žalmu a veľkonočného chválospevu (Exsultet). Možno z nej predniesť homíliu a prosby zo spoločných modlitieb veriacich, pokým menej vhodné je využívať ju na komentáre, príhovory či usmerňovanie spevu.24
 
8. Knihy obsahujúce texty zo Svätého písma, vyvolávajú u tých, čo ich počúvajú, úctu voči tajomstvu Boha, ktorý hovorí k svojmu ľudu.25 Preto sa vyžaduje, aby sa venovala pozornosť jednak ich materiálnej kvalite, ako aj správnemu používaniu Je nevhodné používať namiesto liturgických kníh papiere, fotokópie či iné pomôcky.26
 
9. V dňoch pred alebo po Nedeli Božieho slova je vhodné podporiť formačné stretnutia, ktoré by vyzdvihovali hodnotu Svätého písma v rámci liturgických slávení. Môže to byť príležitosťou lepšie sa oboznámiť s tým, ako Cirkev v modlitbe číta texty Svätého písma kontinuálnym, semi-kontinuálnym a typologickým čítaním; aké sú kritériá rozdelenia rôznych biblických kníh počas liturgického roka a jeho období, ako aj spoznať štruktúru nedeľných a feriálnych cyklov omšových čítaní.27
 
10. Nedeľa Božieho slova je tiež najvhodnejšou príležitosťou na hlbšie pochopenie vzájomnej previazanosti medzi Svätým písmom a liturgiou hodín, modlitbou žalmov a chválospevov posvätného ofícia, a tiež biblickými čítaniami. Možno to urobiť podporením spoločného slávenia ranných chvál a vešpier.28
Spomedzi mnohých svätcov a svätíc, ktorí svedčili o evanjeliu Ježiša Krista, možno vyzdvihnúť príklad sv. Hieronyma a jeho veľkú lásku k Božiemu slovu. Ako nedávno pripomenul pápež František, on bol „neúnavným učencom, prekladateľom, exegétom, hlbokým a zapáleným znalcom Svätého písma [...] V pozornom počúvaní Svätého písma nachádza Hieronym sám seba, Božiu tvár i tváre bratov, a prehlbuje sa jeho záľuba v komunitnom živote“29.
Cieľom tejto nóty je vo svetle Nedele Božieho slova prispieť k posilneniu vedomia o význame Svätého písma pre náš život ako veriacich, počnúc jeho počúvaním v liturgii, ktoré nás uvádza do živého a trvalého dialógu s Bohom, „počúvané a slávené Božie slovo, predovšetkým v rámci Eucharistie, živí a vnútorne posilňuje kresťanov; robí ich schopnými vydávať v každodennom živote autentické evanjeliové svedectvo“30.
 
V sídle Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí 17. decembra 2020.
 
 
kardinál Robert Sarah
prefekt
 
+ Arthur Roche
arcibiskup sekretár
 
1 Porov. FRANTIŠEK: apošt. list vo forme motu proprio Aperuit illis, 30. septembra 2019.
2 FRANTIŠEK: Aperuit illis, 8; DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: konštitúcia Dei Verbum, 25: „Preto je potrebné, aby sa všetci klerici, najmä však Kristovi kňazi, ako aj ostatní, ktorí sa ako diakoni a katechéti legitímne venujú službe slova, venovali vytrvalému čítaniu a dôkladnému štúdiu Svätého písma, aby sa nik z nich nestal ,márnym hlásateľom Božieho slova navonok, keďže ho nepočúva vo svojom vnútriʻ, zatiaľ čo má sebe zvereným veriacim sprostredkovať prehojné bohatstvá Božieho slova, najmä v posvätej liturgii. Posvätný koncil veľmi naliehavo a osobitným spôsobom vyzýva všetkých veriacich v Krista, najmä rehoľníkov, aby častým čítaním Svätého písma nadobudli ,vznešené poznanie Krista Ježišaʻ (Flp 3, 8). Lebo ,nepoznať Písmo znamená nepoznať Kristaʻ.”
3 DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: konštitúcia Dei Verbum; BENEDIKT XVI.: apošt. exhortácia Verbum Domini.
4 Porov. Sacrosanctum Concilium, 7, 33; Všeobecné smernice Rímskeho misála (Institutio generalis Missalis Romani – IGMR), 29; Poriadok omšových čítaní (Ordo lectionum Missae – OLM), 12.
5 Porov. OLM, 5.
6 Porov. IGMR, 60; OLM, 13.
7 Porov. OLM, 17; Caeremoniale Episcoporum, 74.
8 Porov. OLM, 36, 113.
9 Porov. IGMR, 120, 133.
10 Porov. IGMR, 117.
11 Porov. IGMR, 57; OLM, 60.
12 Porov. OLM, 12, 14, 37, 111.
13 Porov. OLM, 45.
14 Porov. IGMR, 61; OLM, 19 – 20.
15 Porov. OLM, 56.
16 Porov. OLM, 24; Kongregácia pre BOŽÍ KULT A DISCIPLÍNU SVIATOSTÍ: Homiletické direktórium, 16 .
17 FRANTIŠEK: Aperuit illis, 5; Homiletické direktórium, 26.
18 Porov. FRANTIŠEK: apošt. exhortácia Evangelii gaudium, 135 – 144; Homiletické direktórium.
19 Porov. IGMR, 56; OLM, 28.
20 Porov. OLM, 14, 49.
21 Porov. OLM, 15, 42.
22 Porov. IGMR, 309; OLM, 16.
23 Porov. OLM, 32.
24 Porov. OLM, 33.
25 Porov. OLM, 35; Caeremoniale Episcoporum, 115.
26 Porov. OLM, 37.
27 Porov. OLM, 58 – 110; Homiletické direktórium, 37 – 156.
28 Institutio generalis de Liturgia Horarum (Všeobecné smernice o liturgii hodín) 140: „Čítanie zo Svätého písma, ktoré sa podľa dávnej tradície číta verejne v liturgii, a to nielen pri slávení Eucharistie, ale aj v posvätnom ofíciu, majú si všetci kresťania veľmi vážiť, pretože ho predkladá sama Cirkev, a to nie podľa vôle alebo túžby jednotlivca, ale podľa vzťahu k tajomstvu, ktoré Kristova nevesta v priebehu roka vysvetľuje […].Navyše pri liturgickom slávení čítanie Svätého písma vždy sprevádza modlitba.“
29 FRANTIŠEK: apošt. list Scripturae sacrae affectus, pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. Hieronyma, 30. septembra 2020.
30 Porov. FRANTIŠEK: apošt. exhortácia Evangelii gaudium, 174.