Cookies management by TermsFeed Cookie Consent
 






Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich
 
Posolstvo pri príležitosti Svetového dňa turizmu 2012

Turizmus a udržateľnosť energetických zdrojov: pohonná sila udržateľného rozvoja
 
27. septembra sa slávi Svetový deň turizmu, ktorý každoročne podporuje Svetová organizácia pre turizmus (WTO). Svätá stolica sa k tejto iniciatíve pripojila počnúc jej prvým ročníkom, lebo ju považovala za príležitosť na dialóg s občianskym svetom a na ponúknutie svojho konkrétneho príspevku založeného na evanjeliu. Tiež to považuje za príležitosť na zvýšenie vnímavosti Cirkvi, pokiaľ ide o význam tohto sektora v ekonomickej a spoločenskej rovine, a zvlášť v kontexte novej evanjelizácie.
Pri zverejnení tohto posolstva ešte doznievali ozveny 7. svetového kongresu o pastorácii v turizme, ktorý sa konal v apríli tohto roku v Kankúne (Mexiko), z iniciatívy Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich v spolupráci s prelatúrou Kankún-Chetumal a Mexickou biskupskou konferenciou. Výstupy a závery tohto stretnutia budú usmerňovať našu pastoračnú činnosť v ďalších rokoch.
Aj v tomto roku si osvojujeme tému na Svetový deň turizmu, ktorú navrhla Svetová organizácia pre turizmus: „Turizmus a udržateľnosť energetických zdrojov: pohonná sila udržateľného rozvoja“. Táto téma je v súlade s prebiehajúcim Medzinárodným rokom udržateľnej energie pre všetkých, ktorý vyhlásila OSN s cieľom zdôrazniť „nutnosť zlepšenia dostupnosti energetických zdrojov a zdrojov pre zaistenie udržateľného rozvoja, ktoré sú spoľahlivé, cenovo dostupné, ekonomicky životaschopné, spoločensky prijateľné a ekologicky zdravé“ (1).
V posledných desaťročiach sa turizmus významne vzmáha. Podľa štatistík Svetovej organizácie pre turizmus sa predpokladá, že počas tohto roku dosiahne počet medzinárodných turistov výšku jednej miliardy a v roku 2030 to budú dve miliardy. K tomu treba pripočítať ešte vyššie počty miestnych turistov. Tento nárast – ktorý má zaiste pozitívne dôsledky – môže viesť aj k vážnym vplyvom na životné prostredie, okrem iného z dôvodu  nadmerného čerpania energetických zdrojov, zvyšovania škodlivých látok a produkcie odpadu. 
Turizmus zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia, medzi ktoré patrí aj „zaistenie udržateľnosti životného prostredia” (cieľ 7), a treba urobiť všetko, čo je v našich silách, aby bol tento cieľ dosiahnutý. (2) Turizmus sa musí prispôsobiť zmeneným klimatickým podmienkam a znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré produkuje a ktoré v súčasnosti predstavujú 5% celkovej produkcie týchto plynov. Turizmus totiž nielen prispieva ku globálnemu otepľovaniu, ale je aj jeho obeťou.
Koncepcia „udržateľného rozvoja“ je už vštepená do myslenia našej spoločnosti a sektor turizmu nemôže ostať bokom. Keď hovoríme o „udržateľnom turizme”, nemáme na mysli len jeden druh medzi inými, ako v prípade kultúrneho, plážového alebo dobrodružného turizmu. Každá forma a každý prejav turizmu musí byť nutne udržateľný a nemôže tomu byť inak.
Na tejto ceste treba primerane pamätať na energetické problémy. Je mylné myslieť si, že „existuje bezhraničné množstvo energie a zdrojov, ktoré sa dajú využiť a ktorých obnovenie by bolo možné v krátkom čase, pričom negatívne dôsledky manipulovania s prirodzeným poriadkom je príroda schopná absorbovať” (3).
Je pravda, ako to naznačil generálny sekretár WTO, že „turizmus je predvojom niektorých najinovatívnejších iniciatív, týkajúcich sa energetickej udržateľnosti vo svete” (4). Napriek tomu sme presvedčení, že ešte stále je čo zlepšovať.
Aj v tejto oblasti chce Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich ponúknuť svoj príspevok, vychádzajúc z presvedčenia, že „Cirkev má zodpovednosť za stvorenstvo a musí túto zodpovednosť uplatňovať aj verejne” (5). Našou úlohou nie je navrhovať konkrétne technické riešenia, ale ukázať, že rozvoj nemožno redukovať len na technické, politické a ekonomické parametre. Radi by sme k tomuto rozvoju prispeli niekoľkými vhodnými etickými usmerneniami, ktoré zdôraznia fakt, že každý rast musí byť vždy v službe ľudskej bytosti a spoločnému dobru. V posolstve adresovanom spomínanému kongresu v Kankúne, Svätý Otec zdôrazňuje, že je dôležité „objasniť tento fenomén z pohľadu sociálneho učenia Cirkvi a podporiť kultúru etického a zodpovedného turizmu, ktorý bude spravodlivý, udržateľný a ekologický, aby tak dospel k rešpektovaniu dôstojnosti osôb a národov a  bol dostupný všetkým” (6).
Tému ekológie životného prostredia nemožno oddeľovať od starostlivosti o primeranú ľudskú ekológiu, chápanú ako záujem o integrálny rozvoj ľudskej bytosti. Rovnako nemôžeme odtrhnúť náš pohľad na človeka a na prírodu od ich vzťahu so Stvoriteľom. Boh poveril ľudskú bytosť, aby dobre spravovala stvorenstvo.
Na prvom mieste musí byť veľké výchovné úsilie, ktoré má podporiť „účinnú zmenu mentality, ktorá nás privedie k osvojeniu si nových životných štýlov” (7). Táto zmena zmýšľania a srdca „nám musí umožniť rýchlo dospieť k takému spôsobu spoločného života, ktorý rešpektuje spojenectvo medzi človekom a prírodou“ (8).
Treba uznať, že naše denné návyky sa rýchlo menia a prejavuje sa väčšia citlivosť na životné prostredie. Napriek tomu tiež hrozí nebezpečenstvo, že počas dovoleniek či pri hľadaní určitých komodít, na ktoré si robíme nárok, na uvedené dôvody zabudneme bez toho, aby sme domysleli dôsledky.
Preto je nutné pestovať etiku zodpovednosti a zdržanlivosti, pýtajúc sa na dosah a dôsledky nášho konania. V tejto súvislosti Svätý Otec hovorí: „Spôsob, akým človek zaobchádza so životným prostredím, ovplyvňuje, akým spôsobom zaobchádza so sebou samým a naopak. To vyzýva dnešnú spoločnosť, aby vážne prehodnotila svoj životný štýl, ktorý v mnohých častiach sveta inklinuje k hedonizmu a konzumizmu a zostáva ľahostajný ku škodám, ktoré z toho vyplývajú”(9). V tejto chvíli je dôležité povzbudiť tak podnikateľov, ako aj turistov, aby si uvedomovali dôsledky svojich rozhodnutí a svojich postojov. Rovnako je dôležité „podporiť správanie, ktoré sa vyznačuje striedmosťou, redukuje vlastnú spotrebu energie a zlepšuje podmienky na využívanie týchto zdrojov“ (10).
Tieto základné myšlienky sa musia nevyhnutne premeniť na konkrétne činy. S cieľom natrvalo zachovať turistické destinácie treba podporovať a napomáhať tie iniciatívy, ktoré sú energeticky efektívne a majú minimálny možný vplyv na životné prostredie, vedú k využívaniu obnoviteľných energií, šetreniu zdrojov a vyhýbaniu sa ich kontaminácii. V tejto súvislosti je podstatné, aby tak pre cirkevné turistické štruktúry, ako aj pre dovolenkové ponuky, ktoré Cirkev podporuje, bolo okrem iného charakteristické, že rešpektujú životné prostredie.
Všetky zainteresované subjekty (agentúry, miestne komunity, vlády i turisti) si musia uvedomiť svoju zodpovednosť za dosiahnutie udržateľných foriem turizmu. Spolupráca medzi všetkými zainteresovanými stranami je pritom nevyhnutná.
Sociálna náuka Cirkvi nám pripomína, že „ochrana životného prostredia je výzvou pre celé ľudstvo; rešpektovať spoločné dobro je spoločenská a všeobecná povinnosť“ (11). Ide o dobro, ktorého človek nie je „pánom“, ale iba „správcom“ (porov. Jn 1, 28), lebo mu ho Boh zveril, aby ho riadne spravoval.
Pápež Benedikt XVI. hovorí, že „nová evanjelizácia, na ktorú sme všetci povolaní, si od náš vyžaduje, aby sme mali na mysli a využívali mnohé príležitosti, ktoré nám turizmus ponúka na to, aby sme predkladali Krista ako najvyššiu odpoveď na základné otázky moderného človeka“(12). Preto vyzývame všetkých, aby podporovali a robili taký turizmus, ktorý bude zodpovedný a bude rešpektovať životné prostredie, a tým mu umožnili rozvinúť všetky jeho možnosti s istotou, že pozorujúc krásu prírody a rôznych národov môžu dospieť k stretnutiu s Bohom.
 
Vo Vatikáne 16. júla 2012
 
Kardinál Antonio Maria Vegliò,
predseda
 
 + Joseph Kalathiparambil,
sekretár
 
1) ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV: Rezolúcia schválená Valným zhromaždením 20. decembra 2010. A/RES/65/151
2) Porov. SVETOVÁ ORGANIZÁCIA PRE TURIZMUS, Turizmus a rozvojové ciele milénia: udržateľný – konkurencieschopný – zodpovedný, UNWTO, Madrid 2010. 
3) PÁPEŽSKÁ RADA IUSTITIA ET PAX: Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 2. apríla 2004. SSV Trnava 2008, 462.
4) TALEB RIFAI, generálny sekretár OMT: Posolstvo na Svetový deň turizmu 2012.
5) BENEDIKT XVI.: encyklika Caritas in veritate. SSV Trnava  2009, 51.
6) BENEDIKT XVI.: Posolstvo pri príležitosti 7. svetového kongresu o pastorácii v turizme, Kankún (Mexiko),  23. – 27. apríla 2012.
7) BENEDIKT XVI.: encyklika Caritas in veritate, 51.
8) BENEDIKT XVI.: Príhovor k novým veľvyslancom akreditovaným pri Svätej stolici, 9. júna 2011.
9) BENEDIKT XVI.: encyklika Caritas in veritate, 51.
10) BENEDIKT XVI.: Posolstvo na svetový deň pokoja, 1. januára 2010, 9.
11) PÁPEŽSKÁ RADA IUSTITIA ET PAX: Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 466.
12) BENEDIKT XVI.: Posolstvo pri príležitosti 7. svetového kongresu o pastorácii v turizme, Kankún (Mexiko), 23. – 27. apríla 2012.