Vakcína s rovným prístupom pre všetkých

Dvadsať bodov pre spravodlivejší a zdravší svet

Vatikánska Komisia COVID-19 v spolupráci s Pápežskou akadémiou pre život

 
Táto Nóta pozostáva z troch častí:
A. Súvislosti
B. K vakcínam
C. Usmernenia pre Vatikánsku Komisiu Covid-19
 
A. Súvislosti
 
Covid-19 zhoršuje trojitú hrozbu paralelných a vzájomne prepojených kríz: zdravotnej, ekonomickej a sociálno-ekologickej, ktoré zasahujú disproporčne chudobných a zraniteľných. Ako prechádzame spravodlivým uzdravovaním, musíme zabezpečiť, aby okamžité riešenie krízy vybudovalo „nášľapné kamene“ pre spravodlivejšiu spoločnosť s inkluzívnymi a vzájomne prepojenými systémami. Aby sa dosiahlo globálne a regeneratívne „uzdravenie“, je nevyhnutné prijať okamžité opatrenia, ako odpoveď na pandémiu, pamätajúc na ich dlhodobý efekt. Pokiaľ sa odpovede obmedzia len na organizačnú a operatívnu úroveň, bez opätovného preskúmania príčin súčasných ťažkostí, ktoré by nás mohlo priviesť k reálnej premene, nikdy nedosiahneme také spoločenské a celosvetové zmeny, ktoré akútne potrebujeme (por. Fratelli Tutti, 7). Rôzne intervencie Vatikánskej Komisie Covid-19 (ďalej len „Komisia“), zriadenej pápežom Františkom, ako kompetentná a rýchla reakcia na pandémiu, sú vedené touto logikou, rovnako ako aj táto Nóta, ktorá sa špecificky venuje problematike vakcín proti Covidu-19.
 
 
B. K vakcínam
Základné princípy a hodnoty
1. Pri rôznych príležitostiach pápež František hlásal potrebu dodať a sprístupniť aktuálne dostupné vakcíny proti Covid-19 všetkým a vyhnúť sa „farmaceutickej marginalizácii“: „ Pokiaľ existuje možnosť liečby nejakej choroby liekom, ten by mal byť sprístupnený všetkým, v opačnom prípade sa deje nespravodlivosť“.1 Vo svojom poslednom vianočnom posolstve Urbi et Orbi2, pápež vyhlásil, že pokiaľ majú vakcíny „ zasvietiť a priniesť nádej celému svetu, musia byť k dispozícii všetkým... zvlášť pre najzraniteľnejších a najnúdznejších vo všetkých oblastiach planéty.“ Tieto zásady spravodlivosti, solidarity a inklúzie musia byť základom akéhokoľvek špecifického a konkrétneho zásahu v reakcii na pandémiu. Pápež o tom hovoril dokonca vo svojej Katechéze počas Generálnej audiencie 19. augusta 2020, keď ponúkol kritériá „na výber oblastí priemyslu, ktoré je potrebné podporiť: tie, ktoré prispievajú k inklúzii vylúčených, k rozvoju najmenších, k spoločnému dobru a dbajú o stvorenie“. Je to široký obzor, ktorý naznačuje zásady Sociálnej náuky Cirkvi3, ktorými sú ľudská dôstojnosť a preferenčná voľba (opcia) pre chudobných, solidarita a subsidiarita, spoločné dobro a starosť o spoločný dom a spravodlivosť a princíp všeobecného určenia dobier.4 Pripomína to tiež hodnoty, ktoré v jazyku verejného zdravotníctva predstavujú zdieľané hodnoty pri zdravotných núdzových stavoch: jednotná úcta k ľuďom (ľudská dôstojnosť a základné práva), zníženie utrpenia (solidarita voči núdznym a chorým), korektnosť, alebo férovosť (žiadna diskriminácia a férové rozdelenie benefitov a bremien).5
 
2. Pápežova pripomienka farmaceutickým spoločnostiam zdôrazňuje, že nie je možné hovoriť len o konečnom kroku podania očkovacej látky, pokiaľ sa uvažuje o jej všeobecnom a férovom dosahu. Je potrebné posudzovať celý jej „životný cyklus“ od samého počiatku. Musíme preto v tomto texte preskúmať jednotlivé fázy púte očkovacej látky postupne, od výroby k schváleniu, od administratívy k distribúcii, na čom nástojí aj najnovšia Nóta Kongregácie pre náuku viery.6 V každej jednej z týchto fáz vnímame etické dôsledky, ktoré musíme dôsledne brať do úvahy pri analýze tak veľmi potrebných politicko-ekonomických, organizačných a komunikačných rozhodnutí. Na záver prinesieme niekoľko odporúčaní na konkrétne kroky, ktoré môžu mobilizovať občianske inštitúcie a siete, ako aj cirkevných činiteľov, aby prispeli k rovnému a univerzálnemu prístupu k očkovaniu.
 
Výskum a výroba
3. Prvá téma, ktorá sa častokrát otvára v súvislosti s výrobou očkovacej látky, sa dotýka biologických materiálov, ktoré sa používajú pri jej vývoji. Podľa dostupných informácií, niektoré z vakcín, ktoré v súčasnosti čakajú na schválenie alebo na použitie, využívajú bunkové rady z úmyselne potratených plodov vo viacerých fázach procesu, zatiaľ čo iné ich využívajú pri špecifických laboratórnych testoch.7
 
4. Touto témou sa už zaoberala Inštrukcia Dignitas Personae,8 vydaná Kongregáciou pre náuku viery (8. septembra 2008). Aj keď deklarujeme, že cieľ (verejného) zdravotníctva nemôže ospravedlniť úmyselný potrat za účelom získania bunkových radov na výrobu vakcíny, a teda ich distribúcia a marketing sú tiež vo svojej podstate morálne nezákonné, Inštrukcia tvrdí: „vnútri tohto všeobecného rámca existujú diferencované zodpovednosti a vážne dôvody by mohli byť morálne primerané vzhľadom na použitie spomínaného „biologického materiálu“.“. Tejto téme sa venuje nová Nóta od tej istej Kongrerácie špeciálne so zameraním na vakcíny proti Covidu-19.9
 
5. Pápežská akadémia pre život sa témou zaoberala v dvoch Nótach (5. septembra 2005 a 31. júla 2017). Zvlášť druhá z nich sa venuje týmto prípravným technikám, keď vylučuje “morálne relevantnú spoluprácu medzi tými, ktorí teraz tieto vakcíny používajú a vykonávaním úmyselných potratov. Veríme preto, že všetky klinicky doporučené očkovania môžu byť použité s čistým svedomím, že použitie týchto vakcín neznamená spoluprácu pri úmyselnom potrate. I keď je naším spoločným záväzkom zaistiť, aby nebola príprava žiadnej vakcíny spojená s akýmkoľvek materiálom potratového pôvodu, chceme znovu vyzdvihnúť morálnu zodpovednosť za očkovanie, aby nedošlo k vážnemu ohrozeniu zdravia detí a populácie vôbec.”
 
6. Je potrebné rozlišovať rôzne mechanizmy výroby a pôsobenia vakcíny, aj v súvislosti s logistikou distribúcie (zvlášť vzhľadom na teplotu, pri ktorej sú skladované) a s ich schopnosťou chrániť pred infekciou alebo klinickými prejavmi ochorenia. Po prvé, keď vakcína chráni pred infekciou, prispieva ku kolektívnej imunite. Naopak, v druhom prípade, pokiaľ sa infekcia dostaví bez klinických príznakov, vakcína neznižuje výskyt vírusu (z tohto dôvodu je potrebné očkovať priamo tých, ktorí sú najviac ohrození).10
 
7. Problematika výroby je tiež prepojená s patentami očkovacích látok. Financovanie výskumu napredovalo rôznymi smermi, na jednej strane v podobe investícií zo štátnych zdrojov (vyplatených priamo na výskum, alebo v podobe určitého predkúpeného množstva dávok), na druhej strane v podobe darov od súkromných subjektov. Preto je potrebné špecifikovať, ako sa vakcína môže stať účinne „verejným dobrom“, ako už povedalo niekoľko politických lídrov (napr. predsedníčka Európskej komisie11). Keďže totiž nejde o existujúci prírodný zdroj (takými sú vzduch alebo oceán), ani objav (ako genóm, alebo iná biologická štruktúra), ale vynález vyrobený ľudským umom, je možné ho podriadiť ekonomickému uvažovaniu, ktoré umožňuje návratnosť nákladov a rizík na jeho výskum, ktorých bremeno nesú spoločnosti. Predsa však, vzhľadom na jej poslanie, je vhodné považovať vakcínu za dobro, ku ktorému by mal mať prístup každý, bez diskriminácie, v súlade so zásadou všeobecného určenia dobier, ktoré vyzdvihol pápež František (por. č. 1). „Nesmieme ani dopustiť, aby nás vírus radikálneho individualizmu premohol a urobil nás ľahostajnými k utrpeniu iných bratov a sestier... dávajúc zákony trhu a patenty vynálezov nad zákony lásky a zdravia ľudstva.“12
 
8. Výlučný cieľ komerčného využitia nie je v oblasti medicíny a zdravotnej starostlivosti eticky prijateľný. V medicíne by investície mali nájsť svoj najhlbší zmysel v ľudskej solidarite. Aby to bolo možné, musíme nájsť vhodné systémy, ktoré uprednostňujú transparentnosť a spoluprácu pred antagonizmom a súperením. Je preto životne dôležité prekonať logiku „očkovacieho nacionalizmu“13, chápanú ako snahu niektorých štátov vlastniť vakcínu v kratších časových horizontoch ako formu prestíže a výhody, zabezpečujúc potrebné množstvo svojim obyvateľom. Sú potrebné medzinárodné dohody a musia sa podporovať, aby sa patenty riadili tak, že uľahčia univerzálny prístup k vakcíne a predídu potenciálnym obchodným rozkolom, obzvlášť na udržanie pevnej ceny do budúcnosti.
 
9. Priemyselná výroba očkovacej látky by sa mohla stať spoločným záväzkom medzi štátmi, farmaceutickými spoločnosťami a ďalšími organizáciami, aby mohla výroba prebiehať súčasne v rôznych kútoch sveta. Tak ako tomu bolo, aspoň čiastočne, pri výskume, je žiadúce, aby dochádzalo k pozitívnej synergii aj v štádiu výroby. To by umožnilo rozšírenie existujúcich tovární v rôznych oblastiach, kde sa bude vakcína podávať, na základe princípu subsidiarity.
 
Schválenie, distribúcia a podávanie
10. Akonáhle prebehnú jednotlivé fázy výskumných štúdií, vyvstáva otázka, ako je možné produkt schváliť v súčasnej núdzovej situácii regulačnými autoritami, aby sa mohol uviesť na trh a používať v jednotlivých krajinách. Vzhľadom na rôznorodosť inštitúcií, ktoré majú kompetenciu na tento druh schvaľovania a na medzinárodný rozsah pandémie, je potrebné koordinovať procesy potrebné na dosiahnutie tohto cieľa a podporiť spoluprácu medzi regulačnými autoritami.
 
11. Vo verejnej diskusii existujú rôzne názory na kritériá pre podávanie a prístup k vakcíne. Napriek rozdielom, nachádzame isté spoločné body, ktoré chceme podporiť. Existuje zhoda v priorite pre profesionálov, ktorí pôsobia v službách verejného záujmu, predovšetkým pre zdravotnícky personál. Zahŕňa to tiež činnosti, ktoré si vyžadujú kontakt s verejnosťou (ako školy a verejná bezpečnosť), ohrozené skupiny (staršie osoby a osoby s rôznymi patológiami). Takéto kritérium, samozrejme, nerieši všetky situácie. Šedou zónou ostáva napríklad definovanie priorít pri očkovaní v rámci jednej rizikovej skupiny. Dôslednejšia stratifikácia populácie by mohla pomôcť vyriešiť tieto dilemy (napr. očkovanie v oblastiach s vyššou hustotou zvyšuje jeho prínos). Naviac, na férovú distribúciu je potrebné zohľadniť aj iné relevantné aspekty, než zdravie (ako napríklad realizovateľnosť reštrikčných opatrení).
 
12. Takýto poriadok očkovania na medzinárodnej úrovni v sebe obnáša, že „prioritou musí byť očkovanie... niektorých ľudí v každej krajine, radšej ako všetkých ľudí v niektorých krajinách“ (riaditeľ WHO).14 Musí sa predísť tomu, aby niektoré krajiny dostali vakcíny neskoro, preto, že si ich bohatšie krajiny vo veľkom predkúpili. Je to otázka dohody na konkrétnych percentách, podľa ktorých by sa postupovalo. Distribúcia vakcíny si vyžaduje isté nástroje, ktoré je potrebné špecifikovať a zaviesť do praxe, aby sa dosiahli dohodnuté ciele v zmysle kritéria univerzálnej dostupnosti. Kongregácia pre náuku viery pripomína existujúci „morálny imperatív pre farmaceutický priemysel, pre vlády a medzinárodné organizácie, aby sa zabezpečilo efektívne, bezpečné a eticky prijateľné očkovanie, dostupné v najchudobnejších krajinách tak, aby pre ne nepredstavovalo veľké bremeno“. 15 Obzvlášť potrebné je vyvinúť distribučný program, ktorý berie do úvahy spoluprácu potrebnú na prekonávanie logisticko-organizačných prekážok v oblastiach, ktoré nie sú ľahko dostupné (chladiace reťazce, transport, zdravotnícky pracovníci, využitie nových technológií, atď.). Charakteristika očkovacích látok tiež ovplyvňuje tento aspekt (napr. skladovacia teplota). To potvrdzuje potrebu, aby koordináciu jednotlivých fáz očkovacieho procesu zabezpečovala medzinárodná autorita s poverením, morálnou autoritou a operačnou kapacitou. V súčasnosti Svetová zdravotnícka organizácia zostáva významným orientačným bodom, ktorý je potrebné posilňovať a zlepšovať, v súvislosti s objavujúcimi sa problematickými oblasťami.
 
13. V súvislosti s morálnou zodpovednosťou podstúpiť očkovanie (aj na základe toho, čo bolo povedané v bode č.3), je potrebné opäť zdôrazniť, ako táto problematika v sebe obnáša vzťah medzi osobným zdravím a verejným zdravím, poukazujúc na ich tesnú závislosť. Vo svetle tohto prepojenia považujeme za dôležité prijať v tejto súvislosti zodpovedné rozhodnutie, nakoľko odmietnutie očkovania môže predstavovať tiež hrozbu pre druhých. Platí to aj pokiaľ je motiváciou, pri nedostupnej alternatíve, vyhnúť sa prospechu, ktorý vyplýva z úmyselného potratu. V takýchto prípadoch totiž, ako uvádza Kongregácia pre náuku viery, je možné považovať za „morálne prijateľné“ , za jasných podmienok, „dať sa zaočkovať vakcínami proti Covidu-19, pri ktorých výskume a výrobe boli použité bunkové rady z potratených plodov“.16 Je to vec pasívnej materiálnej spolupráce (v protiklade ku formálnej spolupráci), nakoľko je nepriama a vzdialená,17 zvlášť s ohľadom na úmysel, na ktorom stojí rozhodnutie, súvislosťou s preukázaným nemorálnym skutkom a súčasnými okolnosťami, v ktorých sa nachádzame. Preto kritériá, pre ktoré by bolo rozhodnutie o očkovaní eticky neprípustné nie sú zaväzujúce. Z daného dôvodu môže takéto odmietnutie vážne ohroziť verejné zdravie.18 V takom prípade by totiž boli na jednej strane viac exponované tie kategórie osôb, ktoré nemôžu byť zaočkované (napr. so zníženou imunitou) a ktoré sa môžu jedine spoľahnúť na zaočkovanie iných osôb (kolektívnu imunitu), aby predišli riziku infekcie. Na druhej strane, každé ochorenie vedie k nárastu hospitalizácií s následným preťažením zdravotníckych systémov až do možného kolapsu, ako sa to už stalo v rôznych krajinách počas tejto pandémie. To bráni k prístupu k zdravotnej starostlivosti, čo, opäť raz, zasiahne tých, ktorí majú nižšie zdroje. Biskupi Anglicka a Walesu nedávno potvrdili, že „jednotlivci by mali uvítať očkovanie nielen pre dobro ich vlastného zdravia, ale aj zo solidarity k druhým, zvlášť k tým najviac ohrozeným ”.19
 
C. Usmernenia pre Vatikánsku komisiu Covid-19
14. Pre prehľadnosť práce Komisie súvisiacej s očkovaním sú nižšie uvedené niektoré usmernenia. Hlavným cieľom je získať bezpečnú a účinnú vakcínu na Covid-19, aby bolo očkovanie dostupné všetkým, so zvláštnym ohľadom na najzraniteľnejších, rešpektujúc spravodlivosť naprieč celým priebehom vývoja/distribúcie vakcíny (výskum, návrh, výroba, financovanie, distribúcia, programy a podávanie). Transparentnosť a korektná komunikácia sú základom na podporu dôvery a prijatia procesu očkovania.20
 
15. Cieľ 1: Eticko-vedecké vyhodnotenie. Na základe dostupných vedeckých poznatkov, bude Komisia schopná prispieť k vyhodnoteniu kvality, metodológie a stanovenia cien vakcíny pre spravodlivú distribúciu najohrozenejším.
Potrebné kroky: Blízko spolupracovať s najväčšími organizáciami, ktoré vyvíjajú, vyhodnocujú, vydávajú a podávajú vakcíny s možnosťou, v prípade potreby, informovať kompetentných vo verejných funkciách ohľadom kvality/spravodlivosti návrhov na distribúciu a použitie. Preto má Komisia za cieľ mať prístup k najaktuálnejším vedeckým informáciám, ako aj využívať rôzne zručnosti pre audit navrhnutých očkovacích a liečebných stratégií, obzvlášť s ohľadom na ich dosah na najohrozenejších. Ako naznačuje Svätý Otec, „ Nemôžeme dopustiť, aby nám uzavreté nacionalizmy bránili žiť ako opravdivá ľudská rodina, akou sme.“ Musíme zabezpečiť „vakcíny pre všetkých... Na prvom mieste sú zraniteľnejší a núdznejší.“21
 
16. Cieľ 2. Globálna liečba s „lokálnou príchuťou”.22 Globálna liečba, s lokálnou príchuťou (lokálne prispôsobené vakcinačné programy): usilujeme sa vybudovať zdroje na pomoc lokálnym Cirkvám pri príprave na túto očkovaciu iniciatívu a liečebné protokoly pre jednotlivé komunity.
Potrebné kroky: Úzko spolupracovať s Diecézami a Kresťanskými komunitami na celom svete, aby sme pochopili ich rôznorodé potreby a využili túto informáciu na rozvoj pevných postojov, odporúčaní a nástrojov prispôsobených jednotlivým potrebám. Začne sa to počúvaním miestnych Cirkví, na čo nadviaže pomoc pri obhajovaní istých štruktúr a podpory zo strany vlády a iných inštitúcií.
 
17. Cieľ 3. Partnerstvo a spoluúčasť. Mať blízku spoluprácu s mnohými organizáciami potrebnými pre prínos v plánovaní, výkone a vyhodnocovaní doporučení pre globálnu vakcinačnú administratívu.
Potrebné kroky: Spolupracovať s predstaviteľmi z dôležitých zainteresovaných inštitúcií a organizácií, ako aj globálnymi zdravotníckymi organizáciami, mimovládnymi organizáciami a darcovskými organizáciami na pomoc pri rozvoji, vyhodnocovaní a spolupráci na riešeniach.
 
18. Cieľ 4. Spojenie síl. Efektívna spolupráca s pracovnými skupinami Komisie a inými cirkevnými skupinami s cieľom poskytnúť najlepšie možné odporučenia Cirkvi.
Potrebné kroky: Spolupracovať s inými pracovnými skupinami Komisie, využívajúc rámec Laudato Si’ a Fratelli Tutti, a brať do úvahy ich odporučenia v konečných odporučeniach vydaných Komisiou.
 
19. Cieľ 5: Vedenie. Prehĺbiť chápanie a záväzok Cirkvi pri ochrane a rozvoji Bohom danej dôstojnosti všetkých.
Potrebné kroky: Pomôcť celosvetovej Cirkvi a svetu vyjadriť a navrhnúť hlbšie dôvody na dosiahnutie tejto výzvy ako celosvetová ľudská rodina. Cirkev by mohla ponúknuť svoje pôsobenie ako katalyzátor, ktorý čelí tejto výzve spôsobom, ktorý odráža vedomie a úctu k dôstojnosti všetkých.
 
20. Cieľ 6. Cirkev v službe “uzdravovania sveta”.23 Viesť príkladom spôsobmi, ktoré sú jasné a významne prispievajú, okrem iného, k dosiahnutiu cieľa rovnej distribúcie vakcín a liečby.
Potrebné kroky: Kreatívne využiť hlas Cirkvi na celom svete aby hovoril, nabádal a prispieval k zabezpečeniu kvalitných vakcín a starostlivosti, ktoré budú dostupné pre globálnu rodinu, zvlášť pre tých, ktorí sú ohrození. Cirkev má možnosť v tomto pomáhať mnohými spôsobmi, prostredníctvom svojich zdravotníckych sietí, Biskupských konferencií, mnohých cirkevných organizácií, ktoré pracujú s chudobnými, rehoľných komunít, atď. Zvážiť zbierky pre skupiny, ktoré pracujú na získavaní liečiv a vakcín pre najnúdznejších.
 
 
______
 
 
1 Pápež František, 2020. "Prejav členom k Nadácie Banco Farmaceutico”, 19. septembra 2020.
2 Pápež František, 2020. “Urbi et Orbi - Vianoce 2020”. 25. decembra 2020
3 por. Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, č. 105-208.
4 Pápež František, 2020. Uzdraviť svet. Katechézy k pandémii. Úvod.
5 por. Nuffieldská rada pre bioetiku, 2020. Férový a spravodlivý prístup k liečbe a vakcínam na Covid-19. Londýn: NCB, str. 3. Londýn: NCB,str. 3
6 Kongregácia pre náuku viery, 2020. "Nóta o morálnosti použitia niektorých vakcín proti COVID-19", 21. decembra 2020, č.6.
7 por. Charlotte Lozier Institute, Kandidátske očkovacie látky na Covid-19 a bunkové rady odvodené z potratených plodov, 3. decembra 2020, v https://lozierinstitute.org/update-covid-19-vaccine-candidates-and-abortion-derived-cell-lines/
8 Kongregácia pre náuku viery, 2008. Inštrukcia Dignitas personae o niektorých otázkach bioetiky, č. 35.
9 por. Kongregácia pre náuku viery, 2020. "Nóta o morálnosti použitia niektorých vakcín proti COVID-19", 21. decembra 2020. č.2-3.
10 "Usmernenia k distribúcii musia zohľadniť povinnosť pomáhať jednotlivcom, ktorí z nej budú mať najväčší osoh, pred povinnosťou zabezpečiť najväčší množstevný prínos naprieč populáciou". V: Wu, J.H., John, S.D, a Adashi E.Y., 2020, “Distribúcia vakcín v čase pandémie: Etický Rozmer”, The American Journal of Medicine, November 2020, Vol. 133(11).
11 Predsedníčka Von der Leyenová sa opakovane vyjadrila, že k vakcínam proti Covid-19 je nutné pristupovať ako ku verejnému dobru, nakoľko všetko úsilie zdolať pandémiu môže uspieť len pokiaľ spolupracujeme na verejnom dobre. Pozri napr. jej posledný prejav https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/ov/SPEECH_20_2258
12 Pápež František, 2020. “Urbi et Orbi - Vianoce 2020”. 25. decembra 2020.
13 Ghebreyesus, Tedros, 2020. „Úvodné poznámky generálneho riaditeľa WHO na tlačovom brífingu k problematike COVIDu-19”, 4. septembra 2020.
14 Ghebreyesus, Tedros, 18. augusta 2020.
15 Kongregácia pre náuku viery, 2020. "Nóta o morálnosti použitia niektorých vakcín proti COVID-19", 21. decembra 2020. č.6
16 Kongregácia pre náuku viery, 2020. "Nóta o morálnosti použitia niektorých vakcín proti COVID-19", 21. decembra 2020.
17 Podľa Konferencie katolíckych biskupov USA (USCCB), “vzhľadom na naliehavosť tejto krízy, nedostatok alternatívnych očkovacích látok a fakt, že prepojenie medzi potratom, ku ktorému došlo pred desiatkami rokov a očkovaním vakcínou, ktorá bola vyrobená v súčasnosti je veľmi vzdialené, očkovanie s novými vakcínami proti COVIDu-19 môže byť morálne opodstatnené za daných okolností.”. USCCB, 2020, “Morálne hľadiská súvisiace s novými očkovacími látkami proti COVIDu-19”.
18 Ako zdôrazňuje poznámka na webovej stránke Konferencie Biskupov Latinskej Ameriky (CELAM), pokiaľ neexistuje iná alternatíva okrem zaočkovania sa dostupnými očkovacími látkami na ochranu každého ľudského života a zdravia všetkých, očkovanie nemožno považovať za spoluprácu so zlom (napr. s potratom), ale skôr za priamy skutok starostlivosti o život. Por. CELAM, 2020, “Vacunas con Fetos Abortados”.
19 Konferencia katolíckych biskupov Anglicka a Walesu, Oddelenie pre sociálnu spravodlivosť, 2020. “Covid-19 a Očkovanie”.
20 “Nevyvážený a nejasný postup, ktorý charakterizoval nedávnu distribúciu obmedzených zásob lieku remdesivir, by mal slúžiť ako výstraha. Rovnaká chyba sa už nesmie zopakovať. Iba transparentné a dôsledne zavedené procesy rozdeľovania zaistia verejnú dôveru, obzvlášť v prípade očkovania. Zabezpečiť efektívne, férové a zdôvodniteľné rozdelenie pre všetkých je prioritou, pri ktorej nie je možné robiť kompromisy." V: Wu, J.H., John, S.D, a Adashi E.Y., 2020, op. cit.
21 Pápež František, 2020. “Urbi et Orbi - Vianoce 2020”. 25. decembra 2020.
22 Pápež František, 2020. Fratelli Tutti. O bratstve a sociálnom priateľstve, č. 143.
23 por. pápež František, 2020. Uzdraviť svet - Katechézy o pandémii. Vatican: LEV.