1 Sam 1, 24-28
Pre tých, ktorí organizujú
Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov
2011
Hľadanie jednoty počas celého roka
Tradičný termín konania Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov je na severnej pologuli od 18. do 25. januára. Tento termín navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami Katedry sv. Petra a Obrátenia sv. Pavla, čo mu dodalo symbolický význam.* Na južnej pologuli sú v januári prázdniny, takže cirkvi slávia Týždeň modlitieb v inom termíne, napríklad v blízkosti sviatkov Zoslania Ducha Svätého (ako to navrhlo Hnutie pre vieru a poriadok v roku 1926), ktoré tiež symbolizujú jednotu Cirkvi.
Okrem toho, že je možnosť prispôsobiť si termín slávenia, vás povzbudzujeme aj k tomu, aby ste tento materiál chápali ako pozvanie hľadať počas celého roka príležitosti na vyjadrenie miery dosiahnutého spoločenstva medzi cirkvami a na spoločnú modlitbu za úplnú jednotu podľa želania samého Krista.
Prispôsobenie textu
Tento materiál ponúkame s úmyslom, aby bol prispôsobený využitiu na miestnej úrovni, kdekoľvek to bude možné. Pritom treba brať ohľad na miestne liturgické a bohoslužobné zvyky a na celkovú spoločenskú a kultúrnu situáciu. Niekde sú už vybudované ekumenické štruktúry, ktoré môžu túto úpravu zrealizovať. Vrúcne si želáme, aby tam, kde to tak nie je, viedla potreba zrealizovať túto úpravu k ich vytvoreniu.
Používanie textu
Cirkvám a kresťanským spoločenstvám, ktoré slávia Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov prostredníctvom jednej spoločnej bohoslužby, ponúkame možnosť sláviť ekumenickú bohoslužbu slova.
*Pozn.: Keď Paul Wattson roku 1908 navrhol termín Oktávy (Týždňa) modlitieb, sviatok Katedry sv. Petra v katolíckom kalendári bol 18. januára, preto sa tento deň traduje ako začiatok Týždňa modlitieb, aj keď sa kalendár medzitým zmenil.
Cirkvi a kresťanské spoločenstvá si môžu zaradiť texty z Týždňa modlitieb aj do svojej vlastnej bohoslužby. Modlitby z ekumenickej bohoslužby „ôsmich dní“ a prídavné modlitby možno použiť podľa vlastného výberu.
Spoločenstvá, ktoré slávia Týždeň modlitieb v rámci svojich každodenných bohoslužieb, môžu počas tohto týždňa čerpať námety z „ôsmich dní“.
Tí, ktorí by sa chceli pustiť do štúdia Biblie na tému Týždňa modlitieb, majú možnosť ako základ použiť biblické texty a zamyslenia ponúknuté v ôsmich dňoch. Ich každodenné spoločné stretnutia môžu na záver viesť k prosebným modlitbám.
Tým, ktorí sa chcú modliť za jednotu kresťanov v súkromí, poslúži tento materiál ako inšpirácia pri výbere cieľov modlitby. Pripomíname, že každý z nás tvorí spoločenstvo s veriacimi, ktorí sa modlia v rozličných častiach sveta za väčšiu a viditeľnejšiu jednotu Kristovej Cirkvi.
BIBLICKÝ TEXT
Skutky apoštolov 2, 42 – 47
Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám. Všetkých sa zmocňovala bázeň, lebo prostredníctvom apoštolov sa dialo veľa zázrakov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a mali všetko spoločné. Predávali svoje pozemky a majetky a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval. Deň čo deň spoločne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a spoločne jedávali pokrm s radosťou a úprimným srdcom. Chválili Boha a tešili sa priazni celého ľudu. A Pán deň čo deň pridával k ich spoločenstvu tých, čo povolával na spásu.
(Biblia. Slovenský ekumenický preklad. Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007)
ÚVOD DO TÉMY TÝŹDŇA MODLITIEB NA ROK 2011
Jeruzalemská cirkev včera, dnes a zajtra
Pred dvetisíc rokmi zažili prví Kristovi učeníci zhromaždení v Jeruzaleme na Turíce vyliatie Ducha Svätého a boli zhromaždení v jednote ako Kristovo telo. Kresťania každej doby a na každom mieste vidia svoj pôvod – pôvod spoločenstva veriacich povolaných spoločne ohlasovať Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa – v tejto udalosti. Hoci aj raná jeruzalemská cirkev zažívala tak vnútorné, ako aj vonkajšie ťažkosti, jej členovia boli oddaní bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám.
Nie je ťažké si všimnúť, že niekdajšia situácia prvých kresťanov vo Svätom meste odráža situáciu v dnešnom Jeruzaleme. Terajšie spoločenstvo zažíva mnohé rovnaké radosti a žiale ako prvotná Cirkev: jej nespravodlivosť, nerovnosť a rozdelenie, ale aj jej vernú vytrvalosť a pochopenie širšej jednoty medzi kresťanmi.
Cirkvi v Jeruzaleme nám dnes – napriek veľkým problémom a uprostred nich – ponúkajú predstavu o tom, čo znamená usilovať sa o jednotu. Ukazujú nám, že túžba po jednote môže byť niečím viac než iba slovami, že nás totiž môže zameriavať na budúcnosť, v ktorej anticipujeme a pomáhame budovať nebeský Jeruzalem.
Ak máme uskutočniť takúto predstavu musíme byť realistami. Zodpovednosť za naše rozdelenia spočíva na nás; sú dôsledkom našich vlastných činov. Musíme zmeniť svoju modlitbu a prosiť Boha, aby nás zmenil tak, že budeme schopní aktívne sa usilovať o jednotu. Sme dostatočne pripravení na to, aby sme sa modlili za jednotu, ale môže to byť len náhrada za konanie, ktoré by k nej malo viesť. Je možné, že my sami bránime Duchu Svätému, pretože sme prekážkou jednoty; pretože naša vlastná arogancia bráni jednote?
Výzva k jednote prichádza k cirkvám v celom svete z Jeruzalema, matky cirkví. Pamätajúc na svoje vlastné rozdelenie a vlastnú potrebu urobiť viac pre jednotu Kristovho tela, vyzýva jeruzalemská cirkev kresťanov, aby znovu objavili hodnoty, ktoré spájali ranú kresťanskú komunitu v Jeruzaleme: oddanosť učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám. To je výzva, ktorá pred nami stojí. Kresťania Jeruzalema vyzývajú svojich bratov a sestry, aby sa tento Týždeň modlitieb stal príležitosťou na obnovenie záväzku pracovať pre pravý ekumenizmus, založený na skúsenosti ranej Cirkvi.
Štyri prvky jednoty
Modlitby na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2011 pripravili kresťania v Jeruzaleme, ktorí za tému zvolili úryvok so Skutkov apoštolov 2, 42: „Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám.“ Táto téma je výzvou vrátiť sa späť ku koreňom prvej cirkvi v Jeruzaleme; je výzvou na inšpiráciu a obnovu, na návrat k základom viery; je výzvou na pripomenutie si doby, keď ešte Cirkev bola jedna. V rámci tejto témy nachádzame štyri znaky, ktoré boli pre rané kresťanské spoločenstvo charakteristické a ktoré sú podstatné pre život kresťanskej komunity na ktoromkoľvek mieste a v ktoromkoľvek čase. Po prvé, apoštoli odovzdávali Božie slovo. Po druhé, dôležitým znakom prvých veriacich, kedykoľvek sa spoločne zišli, bolo bratské spoločenstvo (koinonia). Tretím znakom ranej Cirkvi bolo slávenie Eucharistie („lámanie chleba“), pripomínajúce novú zmluvu, ktorú Ježiš uzavrel svojím utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Štvrtým znakom bola neustála modlitba. Tieto štyri prvky sú piliermi života Cirkvi a jej jednoty.
Keď kresťanské spoločenstvo vo Svätej zemi vznáša k Bohu svoje modlitby za jednotu a vitalitu Cirkvi vo svete, chce klásť dôraz na tieto základné prvky. Kresťania v Jeruzaleme pozývajú svoje sestry a bratov vo svete, aby sa modlitbou pripojili k ich boju za spravodlivosť, mier a prosperitu ľudu ich krajiny.
Témy na osem dní
V témach ôsmich dní je naznačená cesta viery. Raná Cirkev od svojich prvopočiatkov vo večeradle zažívala vyliatie Ducha Svätého umožňujúce jej rásť vo viere a jednote, v modlitbe a konaní, takže sa skutočne stala spoločenstvom vzkriesenia, spojeným s Kristom v jeho víťazstve nad všetkým, čo nás rozdeľuje navzájom i s ním. Cirkev v Jeruzaleme sa potom stala majákom nádeje, predobrazom nebeského Jeruzalema, povolaná zmieriť nielen naše cirkvi, ale všetkých ľudí. Túto cestu riadi Duch Svätý, ktorý privádza prvých kresťanov k poznaniu pravdy o Ježišovi Kristovi a ktorý koná v prvotnej Cirkvi znamenia a zázraky na počudovanie mnohých. Počas svojej ďalšej cesty sa kresťania Jeruzalema zhromažďujú pri zbožnom počúvaní Božieho slova ohlasovaného v učení apoštolov a v bratskom spoločenstve slávia svoju vieru vo sviatosti a v modlitbe. Kresťanská komunita, naplnená mocou a nádejou Zmŕtvychvstalého, slávi jeho isté víťazstvo nad hriechom a smrťou, a preto tiež vie, ako sa stať nástrojom zmierenia a má odvahu to uskutočniť, podnecujúc všetkých ľudí, aby prekonali rozdelenia a nespravodlivosti, ktoré ich trápia.
Prvý deň nás oboznamuje s prostredím materskej cirkvi v Jeruzaleme a s jej kontinuitou s Cirkvou v celom dnešnom svete. Pripomína nám odvahu prvotnej Cirkvi, keď neohrozene svedčila o pravde. Práve tak sa aj my dnes máme usilovať o spravodlivosť v Jeruzaleme aj inde vo svete.
Druhý deň nám pripomína, že prvé spoločenstvo zjednotené na Turíce zahŕňalo ľudí rôzneho pôvodu podobne, ako aj dnešná jeruzalemská cirkev reprezentuje bohatstvo rôznych kresťanských tradícií. Našou dnešnou úlohou je preto dosiahnuť väčšmi viditeľnú jednotu tak, aby zahŕňala všetky rozdiely i tradície.
Tretí deň sa zameriava na prvý, základný znak jednoty: Božie slovo šírené učením apoštolov. Cirkev v Jeruzaleme nám pripomína, že nech už sú naše rozdelenia akékoľvek, toto učenie nás nabáda, aby sme sa v láske venovali jedni druhým a boli verní jednému telu, ktorým je Cirkev.
Štvrtý deň zdôrazňuje „zdieľanie“ ako druhý znak jednoty. Tak ako mali prví kresťania všetko spoločné, aj jeruzalemská cirkev vyzýva všetkých bratov a sestry v cirkvi, aby s radostným a veľkodušným srdcom spoločne zdieľali dobré i zlé a aby nikto netrpel núdzu.
Piaty deň hovorí o treťom prvku jednoty: o lámaní chleba, ktoré nás spája v nádeji. Naša jednota prekračuje posvätné spoločenstvo: má zahŕňať správny vzťah k morálnemu životu, ľudskej osobe i celému spoločenstvu. Jeruzalemská cirkev vyzýva kresťanov, aby sa dnes zjednotili „pri lámaní chleba“, pretože rozdelená cirkev nemôže dôveryhodne hovoriť o spravodlivosti a pokoji.
Šiesty deň nám predstavuje štvrtý prvok jednoty: s cirkvou v Jeruzaleme čerpáme silu z času prežívaného v modlitbe. Zvlášť Modlitba Pána vyzýva nás všetkých – slabých i mocných, v Jeruzaleme i v celom svete – aby sme sa spoločne zasadzovali za spravodlivosť, pokoj a jednotu, aby mohlo prísť Božie kráľovstvo.
Siedmy deň nás vedie ešte ďalej, ako sú štyri prvky jednoty: keď jeruzalemská cirkev radostne ohlasuje zmŕtvychvstanie, hoci prežíva bolesť kríža. Ježišovo zmŕtvychvstanie je dnes pre kresťanov v Jeruzaleme nádejou a silou, ktorá im umožňuje v Meste pokoja naďalej vydávať svedectvo a usilovať sa o slobodu a pokoj.
Ôsmy deň zakončuje naše putovanie výzvou jeruzalemských cirkví k intenzívnejšej službe zmierenia. I keď kresťania dosiahnu jednotu medzi sebou, ich úsilie ešte nekončí, musia sa zmieriť aj s ostatnými. V rámci Jeruzalema ide o zmier medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi; v iných spoločenstvách majú kresťania hľadať spravodlivosť a zmierenie v ich vlastných podmienkach.
Téma každého dňa bola teda vybratá nielen preto, aby nám pripomínala históriu prvotnej Cirkvi, ale aj preto, aby nás upozornila na skúsenosti kresťanov v dnešnom Jeruzaleme a aby nás pozvala zamyslieť sa nad tým, ako môžeme túto skúsenosť preniesť do života našich miestnych kresťanských komunít. Počas tohto osemdňového putovania nás kresťania v Jeruzaleme pozývajú, aby sme ohlasovali a vydávali svedectvo o tom, že jednota – v jej najplnšom zmysle – teda v oddanosti apoštolskému učeniu a bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám – nám umožní spoločne premôcť zlo nielen v Jeruzaleme, ale v celom svete.
PRÍPRAVA MATERIÁLOV NA
TÝŹDEŇ MODLITIEB ZA JEDNOTU KRESŤANOV 2011
Počiatočnú prácu vedúcu k zverejneniu tejto brožúrky vykonala skupina predstaviteľov kresťanských cirkví z Jeruzalema. Zišli sa na podnet Svetovej rady cirkví a spoločnú prácu im umožnilo Medzicirkevné centrum v Jeruzaleme. Chceli by sme sa poďakovať osobitne tým, ktorí k tomu prispeli: Jeho Blaženosť emeritný latinský patriarcha Michel Sabbah, Jeho Excelencia biskup Munib Younan z Evanjelickej luteránskej cirkvi v Jordánsku a vo Svätej zemi, rev. Naim Ateek, z Episkopálnej cirkvi v Jeruzaleme a na Blízkom východe, rev. Frans Bouwen z Rímsko-katolíckej cirkvi, brat Alexander z Gréckeho ortodoxného patriarchátu v Jeruzaleme, brat Jamal Khader z Univerzity v Betleheme, pán Michael Bahnam zo Sýrskeho ortodoxného patriarchátu v Antiochii, pani Nora Karmiová z Arménskej ortodoxnej cirkvi, pán Yusef Daher z Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi.
Konečná verzia tohto textu bola spracovaná na stretnutí medzinárodnej prípravnej skupiny, menovanej Komisiou pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví a Pápežskou radou pre napomáhanie jednoty kresťanov Katolíckej cirkvi.
Stretnutie medzinárodnej prípravnej skupiny sa konalo v Kláštore sv. Krištofa v Saydnaya v Sýrii. Účastníci chcú vyjadriť svoju vďaku Jeho Blaženosti Ignatiovi IV., gréckemu ortodoxnému patriarchovi Antiochie, a jeho spolupracovníkom v Damasku a v Saydnaya za ich vrelé prijatie a veľkodušné pohostinstvo, a tiež cirkevným predstaviteľom z rôznych cirkevných tradícií za ich podporu a povzbudenie.
ÚVOD DO EKUMENICKEJ BOHOSLUŹBY
„Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“ (Skutky apoštolov 2, 42).
Tohoročná téma, ktorú nám na meditáciu ponúkajú cirkvi z Jeruzalema, vyzýva kresťanov na každom mieste, aby sa zastavili a zamysleli nad svojím vzťahom k materskej cirkvi v Jeruzaleme a obnovili si tak pohľad na vlastnú situáciu. Práve z tohto jeruzalemského spoločenstva sa totiž zrodili všetky ostatné cirkevné spoločenstvá. Prvé spoločenstvo v Jeruzaleme je aj predobrazom nebeského Jeruzalema, kde sa všetci ľudia zídu okolo Baránkovho trónu, aby večne chválili Boha a klaňali sa mu.
Kresťania v Jeruzaleme pozývajú naše ekumenické zhromaždenia, aby sa v roku 2011 zamysleli nad dôležitosťou našej oddanosti učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám. To sú prvky, ktoré nás zjednocujú – hoci sme mnohí – v jedno Kristovo telo. Cirkvi v Jeruzaleme nás prosia, aby sme pamätali na ich neistú situáciu a aby sme sa modlili za spravodlivosť, ktorá prinesie do Svätej zeme mier. Ekumenická bohoslužba, ktorú tu predstavujú, má za cieľ zdôrazniť základný rozmer každého kresťanského svedectva, najmä pokiaľ ide o lásku v službe evanjelia, zmierenia s Bohom a s celým ľudstvom i stvorením.
Poriadok bohoslužby
Poriadok bohoslužby má tieto časti: I. zhromaždenie, II. slávenie Božieho slova, III. modlitby za zmierenie a pokoj, IV. litánie/prosby za jednotu kresťanov, V. vyslanie.
Zhromaždenie
Podľa miestnych zvykov sa môžu za spevu úvodnej piesne priniesť a umiestniť vpredu pred zhromaždením vhodné symboly. Po úvodných pozdravoch môže predsedajúci povedať niekoľko slov na privítanie spoločenstiev a ich predstaviteľov, ktorí sa zišli na tomto slávení.
Potom vyzve zhromaždenie niekoľkými úvodnými vetami a modlitbou vo forme tradičných východných litánií, aby sa pripravilo na slávenie a chválenie Boha.
Slávenie Božieho slova
Ústredným čítaním je úryvok zo Skutkov apoštolov a naň nadväzujú ďalšie časti bohoslužby. Textom zo Skutkov apoštolov chcela skupina z Jeruzalema zdôrazniť myšlienku oddanosti učeniu apoštolov a spoločného zdieľania všetkého ako kľúča k jednote kresťanov. V homílii sa môžu tieto témy podrobnejšie rozviesť a tiež sa môže zdôrazniť, že je potrebné, aby kresťania na celom svete svojimi modlitbami podporili svoje sestry a svojich bratov pri vydávaní svedectva o evanjeliu lásky vo Svätom meste.
Po homílii môže byť čas na meditáciu v tichu alebo za sprievodu hudby. Môže sa vykonať zbierka na pomoc kresťanom a ich inštitúciám (školám, nemocniciam, atď.), ktorá sa zašle príslušnej cirkevnej organizácii.
Modlitby pokánia a za pokoj
Počas týchto modlitieb sa môže konať nejaký symbolický úkon.
Prvá možnosť: niekoľko sviec nesených v procesii na úvod bohoslužby sa môže umiestniť na viditeľné miesto pred zhromaždenie a môžu sa jedna po druhej zhášať po každej prosbe za odpustenie hriechov. Napokon sa nechá svietiť len Kristova svieca alebo paškál, pokým svetlá v kostole sú zhasnuté. Na záver obradu zmierenia sa rozdajú medzi prítomných malé sviečky. Po znaku pokoja nasleduje v polotme vyznanie viery, či už podľa nicejsko-carihradského alebo apoštolského Kréda, alebo v inej tradičnej forme. Zhasnuté sviece sa potom jedna po druhej zapaľujú (od Kristovej sviece alebo od paškálu) po každej prosbe litánií za jednotu kresťanov. Účastníci sú vyzvaní, aby si vzali domov sviečky, ktoré dostali, a svietili si nimi každý večer počas Týždňa modlitieb, a ak je to možné, umiestnili ich na okno na znak pokračovania tejto modlitbovej vigílie, pripomínajúc si kresťanov vo Svätej zemi i všade tam, kde trpia pre svoju vieru.
Druhá možnosť: Skupina (napríklad detí alebo mladých) pripraví vpredu „mozaiku“ (môže sa použiť Kristov obraz, kríž, obraz kostola alebo akýkoľvek iný vhodný symbol jednoty) a postrihá ju na väčšie kúsky. Počas litánií za jednotu kresťanov ukladajú predstavitelia rôznych prítomných spoločenstiev pred zrakom zhromaždenia jednotlivé časti vedľa seba do rámu. Na záver litánií bude mozaika znázorňovať jednotu všetkých v jednom Kristovom tele, pričom ich rozmanitosť je vzácnym darom, ktorý Boh dáva cirkvám.
Tretia možnosť: po každej prosbe o odpustenie môžu členovia jednotlivých spoločenstiev obetovať kadidlo predstavujúce Božie milosrdenstvo, ktoré zahladzuje naše hriechy a Božiu milosť, ktorá nás uzdravuje. Nádoba obsahujúca rozžeravené drevené uhlie sa môže umiestniť do centra zhromaždenia, alebo vedľa miesta, kde sa čítajú texty z Písma. Po každom vyznaní hriešnosti dá lektor alebo iný člen zhromaždenia trocha kadidla na drevené uhlie. Toto gesto predstavuje vôľu zhromaždenia priznať si svoje viny a prijať odpoveď Božieho milosrdenstva.
Litánie za kresťanskú jednotu
Tieto prosby sú inšpirované situáciou cirkví v Jeruzaleme. Samozrejme, inde môžu byť nahradené vlastnými prosbami vyjadrujúcimi tamojšiu situáciu a tiež úsilie o prekonanie rozdelenia a nájdenie plnej viditeľnej jednoty. Modlitby vedie predsedajúci a lektor so zhromaždením zakaždým odpovedajú. Na záver prosieb sa odrieka Modlitba Pána. Každú prosbu môžu účastníci prednášať vo svojom jazyku alebo v aramejčine, jazyku, ktorý dnes používajú niektorí kresťania vo Svätej zemi (pozri prílohu).
Vyslanie
Zhromaždenie zvoláva Božie požehnanie na svojich členov, ktorí sú vyslaní ako poslovia dobrej zvesti zmierenia. Bohoslužbu možno zakončiť oslavnou piesňou.
PORIADOK EKUMENICKEJ BOHOSLUŹBY
P: predsedajúci
Z: zhromaždenie
L: lektor
I. Zhromaždenie
Otvárací hymnus
Otváracie zvolanie
P: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Z: Amen.
P: Od všetkých kresťanov v Jeruzaleme všetkým veriacim v NN (mesto, krajina) – v Bohu, našom Otcovi, a v Pánu Ježišovi Kristovi: milosť vám a pokoj! (porov. 1 Tesaloničanom 1, 1)
Z: Bohu vďaka.
Privítanie
P: Súcitný a milujúci Bože, stvoril si nás na svoju podobu.
Z: Za to ťa chválime a ďakujeme ti.
P: Zhromaždili sme sa v tvojom mene, vrúcne ťa prosíme, nastoľ opäť jednotu medzi všetkými, ktorí vyznávajú tvojho Syna Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa všetkých.
Z: Bože, vyslyš nás a zľutuj sa nad nami všetkými.
P: Pomôž nám v našej slabosti a posilni nás svojím Duchom Svätým.
Z: Zošli svojho Ducha a urob z nás jedno.
P: Modlime sa k Pánovi:
Z: Kýrie, eléison.
P: Milostivý Bože, prostredníctvom svojich prorokov si prisľúbil, že Jeruzalem bude domovom mnohých ľudí a matkou mnohých národov. Vypočuj naše prosby, aby sa Jeruzalem, mesto tvojho navštívenia, stalo pre všetkých miestom prebývania s tebou a vzájomného stretávania sa jedných s druhými v pokoji. Prosme Pána:
Z: Kýrie, eléison.
P: Milosrdný Bože, nech tvoj životodarný Duch pohne každé ľudské srdce, aby sa zbúrali medzi nami múry, stratila sa nedôvera a zmizla nenávisť, a aby po odstránení rozdelení mohol tvoj ľud žiť v spravodlivosti a pokoji. Prosme Pána:
Z: Kýrie, eléison.
P: Otvor teraz naše uši a srdcia, Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, aby sme počúvali tvoje ohlasované slovo a pomôž nám prežívať ho vernejšie vo všetkom, čo robíme a hovoríme na slávu tvojho mena a pre šírenie tvojho kráľovstva.
Z: Amen.
II. Slávenie Božieho slova
P: Múdrosť. Buďme pozorní!
Starý zákon: Genezis 33, 1 – 4 alebo Izaiáš 58, 6 – 10
Źalm 96, 1 – 13
Z: Spievajme Pánovi novú pieseň a velebme jeho sväté meno (alebo iná pieseň na základe Źalmu 96)
L: Vv 1, 2, 3
L: Vv 4, 5, 6
L: Vv 7, 8, 9
L: V 10
L: Vv 11, 12a
L: Vv 12b, 13
Čítanie: Skutky apoštolov 2, 42 – 47.
Aleluja
Evanjelium: Matúš 5, 21 – 26.
Aleluja (spev)
Homília/ kázeň
Hymnus
III. Modlitby za zmierenie a pokoj
P: Modlíme sa k Pánovi s cirkvami v Jeruzaleme, ktoré pripomínajú, aby sa veriaci venovali učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu. Vyznávame naše zlyhania, pokiaľ ide o oddanosť učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu. Prosme Pána:
Z: Pane, zmiluj sa.
P: Modlíme sa k Pánovi s cirkvami v Jeruzaleme, ktoré nám pripomínajú, že ich premohla bázeň a videli veľa zázrakov a znamení. Vyznávame, že nám nedostatočný zrak bráni, aby sme videli slávu Pánovho pôsobenia uprostred nás. Prosme Pána:
Z: Pane, zmiluj sa.
P: Modlíme sa k Pánovi s cirkvami v Jeruzaleme, ktoré nám pripomínajú, že všetci veriaci mali všetko spoločné a pomáhali tým, ktorí boli v núdzi. Vyznávame, že máme rôzne majetky na úkor chudobných. Prosme Pána:
Z: Pane, zmiluj sa.
P: Modlíme sa k Pánovi s cirkvami v Jeruzaleme, ktoré nám pripomínajú, že veriaci trávili väčšinu času v modlitbách a pri lámaní chleba po domoch s radostným a veľkodušným srdcom. Vyznávame naše zlyhania v láske a veľkodušnosti. Prosme Pána:
Z: Pane, zmiluj sa.
Uistenie o Božom odpustení
P: Toto povedal prorok Joel: „Potom vylejem svojho Ducha na každého človeka... a každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený“ (Joel 3, 1.5)
Pokým očakávame Pánov príchod, sme uistení o tom, že v Kristovi je nám odpustené, sme obnovení a znova tvoríme jednotu.
Znak pokoja
P: Kristus je náš pokoj. On nás zmieril s Bohom v jednom tele na kríži; stretávame sa v jeho mene a zdieľame jeho pokoj.
Pánov pokoj nech je vždy s vami.
Z: Aj s tebou.
Vyznanie viery (apoštolské, nicejsko-carihradské alebo v inej forme)
Hymnus
IV. Litánie za jednotu kresťanov
P: V Kristovi je svet zmierený s Bohom, ktorý nám zveril posolstvo zmierenia. Ako vyslanci Kristovho zmierujúceho diela vznášame k Bohu tieto prosby:
P: Keď sa spoločne modlíme, patriac k rozličným tradíciám,
Z: Ty, ktorý si Svätý a ktorý nás zjednocuješ, urob našu jednotu viditeľnou a daj svetu uzdravenie.
P: Keď čítame spoločne Bibliu, napriek nášmu odlišnému jazyku a situácii,
Z: Ty, ktorý sa zjavuješ a ktorý nás zjednocuješ, urob našu jednotu viditeľnou a daj svetu uzdravenie.
P: Keď nadväzujeme vzťahy priateľstva medzi Źidmi, kresťanmi a moslimami, keď búrame múr ľahostajnosti a nenávisti,
Z: Ty, ktorý si milosrdný a ktorý nás zjednocuješ, urob našu jednotu viditeľnou a daj svetu uzdravenie.
P: Keď pracujeme pre spravodlivosť a solidaritu, keď prechádzame od strachu k dôvere,
Z: Ty, ktorý nás posilňuješ a zjednocuješ, urob našu jednotu viditeľnou a daj svetu uzdravenie.
P: Kedykoľvek sa stretáme s utrpením spôsobeným vojnou a násilím, nespravodlivosťou a nerovnosťou, chorobami a predsudkami, chudobou a beznádejou, ktoré nás privádzajú bližšie ku Kristovmu krížu i k sebe navzájom,
Z: Ty, ktorý si bol zranený a ktorý nás zjednocuješ, urob našu jednotu viditeľnou a daj svetu uzdravenie.
P: S kresťanmi Svätej zeme chceme aj my svedčiť o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o jeho účinkovaní v Galilei, o jeho smrti a zmŕtvychvstaní, a tiež o zoslaní Ducha Svätého v Jeruzaleme; keď túžime po pokoji a spravodlivosti pre všetkých, v istej a konkrétnej nádeji na príchod tvojho kráľovstva,
Z: Ty, trojjediný Bože, ktorý nás zjednocuješ, urob našu jednotu viditeľnou a daj svetu uzdravenie.
Modlitba Pána (každý vo svojom vlastnom jazyku)
Vyslanie
Zhromaždenie zvoláva Božie požehnanie na svojich členov, ktorí sú vyslaní ako poslovia dobrej zvesti zmierenia. Bohoslužbu možno ukončiť piesňou.
P: Nech vám Otec, ktorý je verný svojim sľubom a spoľahlivý vo svojej pomoci, pomáha napredovať v úsilí o spravodlivosť a ukončenie rozdelenia.
Z: Amen.
P: Nech vám Syn, ktorý posvätil Svätú zem svojím narodením, verejným účinkovaním, svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním, prinesie vykúpenie, zmierenie a pokoj.
Z: Amen.
P: Nech vás Duch Svätý, ktorý spojil v jedno prvých veriacich v Jeruzaleme, zjednotí v oddanosti učeniu a bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám, a nech vás posilňuje v zvestovaní evanjelia a v jeho prežívaní.
Z: Amen.
P: Nech vás jediný Boh – Otec, Syn a Duch Svätý – požehná a chráni, aby ste mohli ďalej ohlasovať jeho dobrú zvesť celému svetu.
Z: Vzdávajme vďaku Bohu.
Požehnanie
P: Nech nás sprevádza požehnanie Boha pokoja a spravodlivosti;
nech nás sprevádza požehnanie Syna, ktorý zotrie slzy všetkým, ktorí vo svete trpia;
a nech nás sprevádza požehnanie Ducha Svätého, ktorý nás podnecuje k zmiereniu a nádeji
odteraz až naveky.
Amen.
Pieseň
BIBLICKÉ ÚVAHY A MODLITBY NA OSEM DNÍ
PRVÝ DEŇ
Cirkev v Jeruzaleme
Čítania
Joel 2, 21 – 22. 28 – 29 Vylejem svojho ducha na každého človeka
Źalm 46 Boh je naše útočisko a sila
Skutky apoštolov 2, 1 – 12 Keď nadišiel deň Turíc
Ján 14, 15 – 21 Toto je Duch pravdy
Komentár
Cesta Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov sa začína v Jeruzaleme v deň Turíc, keď
začala svoje putovanie samotná Cirkev.
Témou tohto týždňa je: „Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“. Myslí sa tým raná Cirkev v Jeruzaleme, ktorá sa zrodila v deň Turíc, keď zostúpil na prvých veriacich Pomocník, Duch pravdy, ako to prisľúbil Boh prostredníctvom proroka Joela a Pána Ježiša v predvečer jeho umučenia a smrti. Všetci, ktorí žijú v kontinuite s dňom Turíc, žijú v kontinuite s prvou cirkvou vedenou sv. Jakubom. Táto cirkev je matkou všetkých našich cirkví. Je predobrazom alebo ikonou jednoty kresťanov, za ktorú sa tento týždeň modlíme.
Podľa dávnej východnej tradície sa kontinuita Cirkvi odvíja od prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Jeruzalemská cirkev v apoštolskej dobe je spájaná s nebeským Jeruzalemom. Dôkazom kontinuity s touto cirkvou je pre všetky cirkvi zachovávanie znakov prvej kresťanskej komunity, spočívajúcich v oddanosti „učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“.
Dnešná cirkev v Jeruzaleme zachováva kontinuitu s apoštolskou cirkvou v Jeruzaleme, zvlášť pokiaľ ide o jej cenné svedectvo o pravde. Jej svedectvo o evanjeliu a jej boj proti nerovnosti a nespravodlivosti nám pripomínajú, že modlitby za jednotu kresťanov sú neoddeliteľné od modlitieb za pokoj a spravodlivosť.
Modlitba
Všemohúci a milosrdný Bože, veľkou silou si prostredníctvom daru Ducha Svätého spojil prvých kresťanov v meste Jeruzalem, vzdorujúc tak svetskej sile Rímskej ríše. Daj, aby sme sa tak ako prvá cirkev v Jeruzaleme mohli spojiť v odvážnej modlitbe a prežívaní dobrej zvesti zmierenia a pokoja tam, kde vládne nerovnosť a nespravodlivosť. Modlíme sa v mene Ježiša Krista, ktorý nás oslobodzuje z otroctva hriechu a smrti. Amen.
DRUHÝ DEŇ
Veľa členov v jednom tele
Čítania
Izaiáš 55, 1 – 4 Poďte k vode
Źalm 85, 8 – 13 Spása je naozaj blízka
1 Korinťanom 12, 12 – 27 Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo
Ján 15, 1 – 13 Ja som pravý vinič
Komentár
Jeruzalemská cirkev v Skutkoch apoštolov je vzorom jednoty, o ktorú sa snažíme dnes. Ako taká nám pripomína, že modlitby za jednotu kresťanov nemôžu byť modlitbami za uniformitu, pretože jednota Cirkvi bola od počiatku charakterizovaná veľkou pestrosťou. Jeruzalemská cirkev je vzorom alebo ikonou jednoty v rôznosti.
Text o Turícach v Skutkoch apoštolov nám hovorí, že v ten deň boli v Jeruzaleme zastúpené všetky jazyky a kultúry vtedajších stredomorských i ďalších krajín. Boli tam ľudia, ktorí počúvali evanjelium vo svojich rôznych jazykoch a ktorí boli skrze Petrovu modlitbu navzájom spojení pokáním, krstnou vodou a vyliatím Ducha Svätého. A tiež, ako neskôr napísal sv. Pavol: „Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Źidia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom“. Tu nejde o uniformné spoločenstvo rovnako zmýšľajúcich, kultúrne a jazykovo jednotných ľudí, ktorí boli jedno v učení apoštolov a bratskom spoločenstve, ale o veľmi rozmanité spoločenstvo, ktorého rozdiely by mohli ľahko prepuknúť do kontroverzií. Tak to bolo napríklad v prípade helenistov a židovských kresťanov, ktorí zanedbávali grécke vdovy, ako o tom píše sv. Lukáš v Skutkoch apoštolov 6, 1. A predsa bola Jeruzalemská cirkev jednotná vo svojom vnútri i so vzkrieseným Pánom, ktorý povedal: „Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom , prináša veľa ovocia“.
Veľká rozmanitosť dodnes charakterizuje tak cirkvi v Jeruzaleme, ako aj v celom svete. No v Jeruzaleme môže ľahko prerásť do kontroverzie, pretože ju súčasná nenávistná politická atmosféra zdôrazňuje. Avšak rovnako ako raná jeruzalemská cirkev, aj dnešní kresťania v Jeruzaleme nám pripomínajú, že predstavujeme mnoho údov jedného tela, tvoriac tak jednotu v rôznosti. Dávna tradícia nás učí, že rozdielnosť a jednota existujú i v nebeskom Jeruzaleme. Pripomínajú nám, že odlišnosť a rozdiely nie sú to isté ako rozdelenie a nejednota, a že jednota kresťanov, za ktorú sa modlíme, vždy túto autentickú rozličnosť chráni.
Modlitba
Bože, vďaka ktorému všetok život prekvitá vo veľkej rozmanitosti, ty povolávaš svoju Cirkev ako Kristovo Telo, aby bola zjednotená v láske. Daj, nech sa naučíme hlbšej jednote v rôznosti a nech sa usilujeme pracovať spoločne, aby sme sa modlili a budovali kráľovstvo tvojej nesmiernej lásky ku všetkým, sprevádzajúc jedni druhých tu i kdekoľvek inde. Nech vždy pamätáme na to, že Kristus je zdrojom nášho spoločného života. Modlíme sa v jednote Ducha. Amen.
TRETÍ DEŇ
Oddanosť učeniu apoštolov nás zjednocuje
Čítania
Izaiáš 51, 4 – 8 Pozorne ma počúvaj, môj ľud
Źalm 119, 105 – 112 Sviecou mojej nohe je tvoje slovo
Rimanom 1, 15 – 17 Pripravenosť zvestovať evanjelium
Ján 17, 6 – 19 Zjavil som tvoje meno
Komentár
Jeruzalemská cirkev bola podľa Skutkov apoštolov zjednotená v tom, že sa venovala učeniu apoštolov, napriek veľkej rôznosti jazykov a kultúr jej členov. Učenie apoštolov je ich svedectvom o živote, verejnom pôsobení, smrti a zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Ich učenie je tým, čo Pavol nazval jednoducho – „evanjelium“. Príkladom takéhoto učenia bola Petrova reč v Jeruzaleme v deň Turíc. Citujúc proroka Joela spája Cirkev s biblickými dejinami Božieho ľudu a vťahuje nás do rozprávania, ktoré začína samotným stvorením.
Napriek rozdeleniu nás Božie slovo spája a zjednocuje. Učenie apoštolov, dobrá zvesť vo svojej plnosti, tvorila jadro jednoty v rozmanitosti prvej jeruzalemskej cirkvi. Kresťania v Jeruzaleme nám dnes pripomínajú, že to nebolo iba „učenie apoštolov“, čo zjednocovalo prvotnú Cirkev, ale oddanosť tomuto učeniu. Takúto oddanosť má na mysli sv. Pavol, keď stotožňuje evanjelium s „Božou mocou na spásu“.
Prorok Izaiáš nám pripomína, že Božie učenie je neoddeliteľné od Božej spravodlivosti, ktorá je „svetlom národov“. Źalmista sa modlí: „Sviecou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku... Tvoje príkazy sú mi dedičstvom naveky, lebo mi potešujú srdce“.
Modlitba
Bože svetla, vzdávame ti vďaky za to, že si zjavil svoju pravdu v Ježišovi Kristovi, tvojom živom Slove, prijatom skrze učenie apoštolov, ktoré prvýkrát zaznelo v Jeruzaleme. Nech nás tvoj Svätý Duch naďalej posväcuje v pravde tvojho Syna, aby sme v ňom zjednotení mohli rásť v oddanosti Slovu a spoločne slúžiť tvojmu kráľovstvu v pokore a láske. V Kristovom mene prosíme. Amen.
ŠTVRTÝ DEŇ
„Zdieľanie“, prejav našej jednoty
Čítania
Izaiáš 58, 6 – 10 Lámať svoj chlieb hladujúcemu
Źalm 37, 1 – 11 Dúfaj v Hospodina a konaj dobro
Skutky 4, 32 – 37 Všetko mali spoločné
Matúš 6, 25 – 34 Hľadajte najprv Božie kráľovstvo
Komentár
Znakom kontinuity s apoštolskou cirkvou v Jeruzaleme je oddanosť „učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“. Súčasná jeruzalemská cirkev nás vyzýva, aby sme vyvodili aj praktické dôsledky z tejto oddanosti. Ide o spoločné delenie sa.
Skutky apoštolov hovoria jednoducho: „Všetci, čo uverili, boli pospolu a mali všetko spoločné. Predávali svoje pozemky a majetky a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval“ (Skutky apoštolov 2, 44 – 45). Dnešné čítanie zo Skutkov apoštolov spája toto radikálne spoločné vlastníctvo apoštolov s mocným „svedectvom o vzkriesení Pána Ježiša“ a s veľkou milosťou, ktorá v nich všetkých pôsobila. Neskorší prenasledovatelia zo strany Rímskej ríše to veľmi výstižne vyjadrili: „Pozrite, ako sa navzájom milujú“.
Takéto spoločné užívanie zdrojov charakterizuje život kresťanského ľudu v Jeruzaleme aj dnes. Je znakom jeho kontinuity s prvými kresťanmi; je tiež znamením a výzvou pre všetky cirkvi. Spája sa v ňom zvestovanie evanjelia, slávenie Eucharistie a bratský život kresťanského spoločenstva (alebo komúnio) s radikálnou rovnosťou a spravodlivosťou pre všetkých. Keďže takéto delenie sa je svedectvom o vzkriesení Pána Ježiša a znakom kontinuity s apoštolskou cirkvou v Jeruzaleme, rovnako je aj znakom našej vzájomnej jednoty.
Je veľa spôsobov „zdieľania“. Existuje radikálne delenie sa ako v apoštolskej cirkvi, kde nikto nebol ponechaný v núdzi. Existuje vzájomné nesenie bremien, zápasov, bolesti a utrpenia. Existuje prežívanie radostí a úspechov, požehnania a uzdravenia. Existuje tiež vzájomná výmena darov a obohacovanie sa rôznym chápaním medzi jednotlivými cirkevnými tradíciami, akási „ekumenická výmena darov“. Takéto veľkodušné „zdieľanie“ je praktickým dôsledkom oddanosti učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu; je tiež dôsledkom našich modlitieb za jednotu kresťanov.
Modlitba
Bože spravodlivosti, tvoje dávanie je bez hraníc. ďakujeme ti, že si nám dal, čo potrebujeme, takže sme všetci sýti, oblečení a máme strechu nad hlavou. Chráň nás od viny sebectva, ktorá nás vedie k hromadeniu a podnecuj nás, aby sme sa stali nástrojmi tvojej lásky, deliac sa o všetko, čo si nám dal, a svedčiac tak o tvojej veľkodušnosti a spravodlivosti. Veď nás, aby sme konali spoločne ako nasledovníci Krista na miestach núdze tam, kde rodiny vyháňajú z ich domovov, kde bezbranní trpia rukou mocných, kde chudoba a nezamestnanosť ničia životy. Modlíme sa v mene Ježiša a v jednote Ducha Svätého. Amen.
PIATY DEŇ
Lámanie chleba v nádeji
Čítanie
Exodus 16, 13b – 21a To je chlieb, ktorý vám dáva Hospodin ako pokrm
Źalm 116, 12 – 14.16 – 18 Prinesiem ti obetu vďaky
1 Korinťanom 11, 17 – 18.23 – 26 Toto robte na moju pamiatku
Ján 6, 53 – 58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba...
Komentár
Od prvej cirkvi v Jeruzaleme až podnes bolo lámanie chleba pre kresťanov ústredným úkonom. Pre jeruzalemských kresťanov je dnes lámanie chleba tradične znakom priateľstva, odpustenia a záujmu o druhého. V lámaní chleba sme vyzvaní hľadať jednotu, ktorá môže prorocky hovoriť k rozdelenému svetu. Je to svet, ktorý sme rôznym spôsobom vytvárali my všetci. V lámaní chleba sú kresťania nanovo formovaní, aby sa stali prorockými poslami nádeje pre celé ľudstvo.
Aj dnes lámeme chlieb „s radosťou a veľkodušným srdcom“; no pri každom slávení Eucharistie si tiež bolestne pripomíname našu nejednotu. V tento piaty deň Týždňa modlitieb sa kresťania v Jeruzaleme zhromaždia vo večeradle, na mieste Poslednej večere. Tu lámu chlieb v nádeji, keďže zatiaľ nemôžu sláviť Eucharistiu spoločne.
Tejto nádeji sa učíme tým, že sa Boh s nami spája v prázdnote našej nespokojnosti. Kniha Exodus nám podáva správu o tom, ako Boh odpovedá na reptanie ľudu, ktorý oslobodil tým, že mu dáva to, čo potrebuje – nie viac, nie menej. Manna na púšti je Božím darom, nemožno ju ani hromadiť, ani naplno pochopiť. Ide o chvíľu, ktorá jednoducho vyzýva na vďakyvzdávanie – ako sa o tom spieva v žalme – lebo Boh „nás oslobodil z našich pút“.
Sv. Pavol si uvedomil, že lámať chlieb neznamená len sláviť Eucharistiu, ale aj byť eucharistickým ľudom – stávať sa Kristovým telom vo svete. Toto krátke čítanie nám vo svojom kontexte (1 Korinťanom 10 – 11) pripomína, ako sa má kresťanské spoločenstvo usilovať žiť: v spoločenstve s Kristom. To podmieňuje naše správne konanie v náročnej svetovej situácii, keď sa necháme viesť realitou nášho života v ňom. Źijeme totiž „v spomienke na neho“.
Ako ľud „lámania chleba“ sme ľudom večného života – života v jeho plnosti –, ako nás učí v čítaní sv. Ján. Slávenie Eucharistie nás vyzýva k tomu, aby sme sa zamysleli nad spôsobom, akým sa deň čo deň prejavuje hojnosť tohto daru života, či už žijeme v nádeji alebo v ťažkostiach. Napriek každodenným výzvam svedčia kresťania v Jeruzaleme o tom, že je možné radovať sa v nádeji.
Modlitba
Bože nádeje, chválime ťa za tvoj dar v podobe Pánovej večere, pri ktorej sa v Duchu naďalej stretáme s tvojím Synom Ježišom Kristom, živým chlebom, ktorý zostúpil z neba. Odpusť nám, že nie sme hodní tohto veľkého daru – odpusť, že vedieme sektársky život, že máme podiel na nerovnosti a záľubu v rozdelení. Pane, prosíme ťa, urýchli príchod toho dňa, keď sa bude celá Cirkev spoločne podieľať na lámaní chleba. Pokým čakáme na príchod toho dňa, daj, aby sme sa učili byť viac ľuďmi formovanými Eucharistiou pre službu svetu. Prosíme ťa v Ježišovom mene. Amen.
ŠIESTY DEŇ
V modlitbe posilnení konať
Čítania
Jonáš 2, 1 – 9 Spása je u Hospodina
Źalm 67, 1 – 7 Národy, velebte nášho Boha!
1 Timotejovi 2, 1 – 8 Modlitby sa majú konať za všetkých, za kráľov a za všetkých,
ktorí majú moc...
Matúš 6, 5 – 15 Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja...
Komentár
Po oddanosti učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu a lámaniu chleba je štvrtým znakom prvotnej jeruzalemskej cirkvi život modlitby. Dnes ho pociťujeme ako nevyhnutný zdroj sily a účinnosti tak kresťanov v Jeruzaleme, ako aj všade inde. Dnešné svedectvo jeruzalemských kresťanov nás vyzýva hlbšie spoznať spôsoby, ako čeliť nespravodlivosti a nerovnosti v našej vlastnej situácii. V tomto všetkom je to práve modlitba, ktorá dáva kresťanom silu plniť spoločné poslanie.
Jonášovi umožnila intenzita jeho modlitby zázračné vyslobodenie z útrob ryby. Jeho modlitba bola úprimná, pretože vychádzala z jeho ľútosti nad tým, že sa pokúšal vyhnúť Božej vôli: spreneveril sa Pánovmu povolaniu prorokovať a skončil na beznádejnom mieste. A tu Boh vypočul jeho modlitbu a vyslobodil ho, aby mohol vykonávať svoje poslanie. Źalm nás pozýva modliť sa, aby „Božia tvár zažiarila nad nami“. Nielen pre náš vlastný úžitok, ale aj preto, aby sa jeho zákon stal známym „medzi všetkými národmi“.
Apoštolská cirkev nám pripomína, že modlitba je súčasťou sily a spôsobilosti vykonávať svoje poslanie a byť prorokom pre svet. Pavlov list Timotejovi nás nabáda modliť sa zvlášť za tých, ktorí majú vo svete moc, aby sme mohli spoločne žiť dôstojne a v pokoji. Modlíme sa aj za jednotu našich spoločenstiev a našich krajín, i za jednotu celého ľudstva v Bohu. Naša modlitba za jednotu v Kristovi zahŕňa celý svet.
Dynamický život modlitby má korene v Pánovom vyučovaní jeho učeníkov. V čítaní z Matúšovho evanjelia počúvame o modlitbe ako o skrytej sile, ktorá sa nerodí z vyzývavého alebo teatrálneho vystupovania, ale z pokorného pristupovania pred Pána. Ježišovo učenie je zhrnuté v Modlitbe Pána. Keď sa ju spoločne modlíme, tvoríme jeden ľud, ktorý hľadá Otcovu vôľu a buduje jeho kráľovstvo tu na zemi, a zároveň sme pozvaní na cestu odpúšťania a zmierenia.
Modlitba
Pane Bože, Otče náš, tešíme sa z toho, že v každom čase, na každom mieste a v každej kultúre nachádzame ľudí, ktorí sa k tebe modlia. ďakujeme ti predovšetkým za príklad a učenie tvojho Syna, Ježiša Krista, ktorý nás učil prosiť v modlitbe za príchod tvojho kráľovstva. Nauč nás lepšie sa modliť, a to spoločne ako kresťania, aby sme si vždy uvedomovali to, že nás cez naše radosti i ťažkosti vedieš a povzbudzuješ silou Ducha Svätého. Amen.
SIEDMY DEŇ
Źiť s vierou vo vzkriesenie
Čítania
Izaiáš 60, 1 – 3; 18 – 22 Svoje múry budeš nazývať spásou a svoje brány chválou
Źalm 118, 1.5 – 17 Neumriem, budem žiť
Rimanom 6, 3 – 1 Krstom sme boli s Kristom pochovaní v smrti... aby sme aj my
vstúpili na cestu nového života
Matúš 28, 1 – 10 Ježiš im povedal: Nebojte sa...
Komentár
Prví kresťania sa mohli venovať učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám predovšetkým vďaka životnej sile vzkrieseného Ježiša. Táto sila naďalej pôsobí a dnešní jeruzalemskí kresťania sú toho svedkami. Nech už sú problémy súčasnej situácie, v ktorej sa nachádzajú, akékoľvek – o čo viac pripomínajú Getsemanskú záhradu alebo Golgotu – vo viere vedia, že pravdou Ježišovho vzkriesenia z mŕtvych je všetko obnovené.
Svetlo a nádej zmŕtvychvstania všetko mení. Ako to ohlasoval Izaiáš, tma sa mení na svetlo, ktoré osvecuje každého človeka. Sila vzkriesenia vyžaruje z Jeruzalema, z miesta Pánovho utrpenia, a priťahuje svojím jasom všetky národy. Ide o nový život, v ktorom mizne násilie a istota je založená na spáse a chvále.
V žalme nachádzame slová oslavujúce ústrednú kresťanskú skúsenosť: prechod zo smrti do života. To je trvalé znamenie Božej neochvejnej lásky. Prechod z hrôzy smrti do nového života je charakteristikou všetkých kresťanov. Pretože, ako nás učí sv. Pavol, krstom sme vstúpili s Kristom do hrobu a s ním sme vstali z mŕtvych. Zomreli sme s Kristom a žijeme, aby sme s ním mali podiel na jeho vzkriesenom živote. A tak môžeme hľadieť na svet rôzne – so súcitom, trpezlivo, s láskou a nádejou –, pretože s Kristom nikdy nemôžu momentálne ťažkosti znamenať posledné slovo dejín. Hoci sme ako kresťania rozdelení, vieme, že krst, ktorý nás spája, nám umožňuje niesť kríž vo svetle vzkriesenia.
Podľa evanjelia nie je tento vzkriesený život iba nejakou povzbudivou predstavou, či myšlienkou; je zakorenený v konkrétnej udalosti v čase a priestore. Počúvame ako veľmi ľudsky a dramaticky opisuje evanjeliové čítanie túto udalosť. Vzkriesený Pán zdraví svojich učeníkov všetkých čias a pozýva nás, aby sme ho bez obáv nasledovali.
Modlitba
Bože, ochranca vdov, sirôt a cudzincov – vo svete, kde mnohí zakusujú beznádej, si vzkriesil svojho Syna Ježiša, aby si dal ľudstvu nádej a obnovil zem. Naďalej posilňuj a zjednocuj svoju Cirkev v jej boji proti silám smrti vo svete, kde násilie voči stvorenstvu a ľudstvu zatemňuje nádej na nový život, ktorý ponúkaš. O to ťa prosíme v mene vzkrieseného Pána a v sile jeho Ducha. Amen.
ÔSMY DEŇ
Povolaní do služby zmierenia
Čítania
Genezis 33, 1 – 4 Ezau sa rozbehol v ústrety bratovi, objal ho... Obaja plakali
Źalm 96, 1 – 13 Hlásajte medzi pohanmi: Hospodin kraľuje!
2 Korinťanom 5, 17 – 21 Boh... ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu
zmierenia
Matúš 5, 21 – 26 Nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so
svojím bratom...
Komentár
Naše modlitby nás tento týždeň zaviedli na spoločnú cestu. Vedení Písmom sme boli vyzvaní, aby sme sa vrátili k našim kresťanským počiatkom – k apoštolskej cirkvi v Jeruzaleme. Tu sme uvideli oddanosť učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám. Na konci našich úvah o ideáli kresťanského spoločenstva, ktorý nám predstavujú Skutky apoštolov 2, 42, sa vraciame do našej vlastnej situácie – do reality rozdelenia, nedorozumenia, sklamania a nespravodlivosti. V tejto chvíli nám jeruzalemská cirkev kladie otázku: na čo sme povolaní tu a teraz, po skončení Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov?
Kresťania v dnešnom Jeruzaleme nám ponúkajú takúto odpoveď: predovšetkým sme povolaní na službu zmierenia. Toto povolanie zahŕňa zmierenie na mnohých úrovniach i v celej zložitej situácii rozdelenia. Modlíme sa za jednotu kresťanov, aby Cirkev mohla byť znamením a nástrojom na uzdravenie politických a štrukturálnych rozdelení a nespravodlivostí. Modlíme sa za spravodlivé a pokojné spolužitie Źidov, kresťanov a moslimov; za rastúce porozumenie medzi ľuďmi rôznych vierovyznaní i bez vyznania. Výzva na zmierenie musí nájsť odpoveď i v našom osobnom a rodinnom živote.
Jakub a Ezau sú podľa Knihy Genezis bratia, ale sa navzájom odcudzili. Nakoniec sa zmierujú, hoci by sme očakávali, že nastane konflikt. Násilie a zvyk hnevať sa idú bokom, keď sa bratia stretnú a spoločne sa rozplačú.
Keď pred Bohom uznáme, že sme ako kresťania – a rozhodne aj ako ľudské bytosti – jedno, privedie nás to k veľkolepej piesni žalmu, oslavujúcej Pána, ktorý riadi svet svojou milujúcou spravodlivosťou. V Kristovi chce Boh zmieriť so sebou všetky národy. Keď o tom sv. Pavol v našom druhom čítaní píše, oslavuje tento život zmierenia ako „nové stvorenie“. Povolanie na zmierenie je požiadavkou, aby sme Božej moci umožnili urobiť v nás všetko nové.
Ešte raz, vieme, že táto „dobrá zvesť“ nás vyzýva zmeniť náš doterajší spôsob života. Tak, ako nás Ježiš v Matúšovom rozprávaní napomína: nemôžeme ísť a prinášať obetu na oltár, ak vieme, že sme zodpovední za rozdelenia a nespravodlivosti. Výzva modliť sa za jednotu kresťanov je výzvou na zmierenie. Výzva na zmierenie je výzvou konať – i keby to malo prerušiť naše cirkevné aktivity.
Modlitba
Bože pokoja, ďakujeme ti, že si poslal svojho Syna Ježiša, aby sme v ňom mohli byť zmierení s tebou. Daruj nám svoju milosť, aby sme boli užitočnými služobníkmi zmierenia v rámci našich cirkví. Pomôž nám, aby sme takto slúžili zmiereniu medzi všetkými ľuďmi, najmä v tvojej Svätej zemi – na mieste, kde si zbúral múr rozdelenia medzi ľuďmi a všetkých zjednotil v Ježišovom tele, obetovanom na vrchu Kalvária. Naplň nás láskou jedných k druhým, aby naša jednota slúžila zmiereniu, ktoré si si želal pre celé stvorenie. Modlíme sa v sile Ducha Svätého. Amen.
DODATKOVÉ MODLITBY
Modlitba predstaviteľov cirkví v Jeruzaleme
(3 osoby sa modlia rozličné časti)
Nebeský Otče,
vzdávame ti vďaky a chválu za tvoj dar pre nás, za tvojho jediného Syna Ježiša – za jeho narodenie v Betleheme, jeho verejné účinkovanie vo Svätej zemi, jeho smrť na kríži a jeho vzkriesenie a nanebovstúpenie. Prišiel, aby vykúpil túto krajinu a tento svet. Prišiel ako Knieža pokoja.
Vzdávame ti vďaky za každú cirkev a farnosť v celom svete, ktoré sa s nami dnes modlia za pokoj. Naše Sväté mesto a naša krajina veľmi potrebujú tento pokoj. V tvojom nepreniknuteľnom tajomstve a v tvojej láske ku všetkým daj, nech sila tvojho vykúpenia a tvojho pokoja prekoná všetky kultúrne a náboženské bariéry a nech naplní srdcia všetkých, ktorí ti tu slúžia, a to z oboch národov – izraelského i palestínskeho – i všetkých náboženstiev.
Pošli nám politických vodcov pripravených obetovať svoje životy za spravodlivý mier pre ich národy.
Daj im odvahu, aby podpísali mierovú zmluvu, ktorá ukončí násilnú okupáciu jedného národa druhým, zaistí slobodu Palestínčanom, poskytne bezpečnosť Izraelčanom a oslobodí nás od strachu. Daj nám vodcov, ktorí chápu svätosť tvojho mesta a otvoria ho všetkým jeho obyvateľom – Palestínčanom aj Izraelčanom – i celému svetu svetu.
V krajine, ktorú si posvätil, osloboď nás všetkých od viny nenávisti a zabíjania. Osloboď duše a srdcia Izraelčanov a Palestínčanov od tejto viny. Daj slobodu obyvateľom Gazy, ktorí žijú v situácii zdĺhavých skúšok a hrozieb.
Dôverujeme ti, nebeský Otče. Veríme, že si dobrý, a veríme, že tvoja dobrota zvíťazí nad zlom vojny a nenávisti v našej krajine.
Prosíme o tvoje osobitné požehnanie pre deti a mladých ľudí, aby ich strach a úzkosť z konfliktu nahradila radosť a šťastie pokoja. Modlíme sa aj za starých a hendikepovaných ľudí, za ich blaho i za to, aby podľa svojich možností prispeli k lepšej budúcnosti tejto krajiny.
A modlíme sa aj za utečencov roztrúsených v dôsledku tohto konfliktu po celom svete.
Bože, daj politikom a vládam, ktorí nesú zaň zodpovednosť, múdrosť a odvahu, aby našli vhodné a spravodlivé riešenie.
O to všetko ťa prosíme v Ježišovom mene. Amen.
Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja
Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja.
Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť;
odpustenie, kde sa množia urážky; jednotu, kde vládne nesvornosť.
Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia;
vieru tým, čo pochybujú;
nádej tým, čo si zúfajú;
svetlo tým, čo tápu vo tmách;
radosť tým, čo smútia.
Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali;
skôr chápať iných, než aby mňa chápali;
skôr milovať iných, než aby mňa milovali.
Pretože len keď dávame – nadobúdame;
len keď zabúdame na seba – nachádzame seba samých;
len keď odpúšťame – dostáva sa nám odpustenia;
len keď odumierame sebe – povstávame k večnému životu.
Amen.
(Modlitba sv. Františka)
Piesne:
Yarabba ssalami (Palestína)
Kýrie, eléison (Mt. Athos Melody, Grécko)
Aleluja (stará sýrska liturgia)
Halle, hallelujah (Sýria)
Ekumenický život v Jeruzaleme
Z Jeruzalema vyslal Ježiš apoštolov, aby boli jeho svedkami „až po kraj zeme“ (Skutky apoštolov 1, 8). Pri plnení svojho poslania prišli do kontaktu s mnohými jazykmi a civilizáciami a začali ohlasovať evanjelium a sláviť Eucharistiu v mnohých jazykoch. V dôsledku toho nadobudol kresťanský život a bohoslužba mnohé podoby a výrazy, ktoré sa navzájom dopĺňajú a obohacujú. Už od raných čias chceli byť všetky tieto kresťanské tradície a cirkvi prítomné v Jeruzaleme, na mieste, kde sa zrodila Cirkev. Cítili potrebu modliť sa a budovať spoločenstvo v krajine, kde sa zjavili dejiny spásy a v okolí miest, kde žil Ježiš, kde účinkoval a kde podstúpil svoje umučenie, aby tak vstúpili do jeho veľkonočného tajomstva smrti a zmŕtvychvstania. Takto sa cirkev v Jeruzaleme stala živým obrazom rozmanitosti a bohatstva mnohých kresťanských tradícií na Východe i na Západe. Každý návštevník alebo pútnik v Jeruzaleme je preto v prvom rade pozvaný, aby objavil toto bohatstvo a rozmanitosť.
V priebehu dejín sa, nanešťastie, táto krásna rozmanitosť z rôznych dôvodov stala zdrojom rozdelení. Tieto rozdelenia sú ešte bolestnejšie v Jeruzaleme, lebo práve tam sa Ježiš modlil, aby „všetci boli jedno“ (Ján 17, 21), tam zomrel, aby „zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti“ (Ján 11, 52) a tam sa slávili prvé Turíce. Zároveň však treba povedať, že ani jedno z týchto rozdelení nemá svoje korene v Jeruzaleme. Všetky prišli do Jeruzalema až s cirkvami, ktoré už boli rozdelené. Preto temer všetky cirkvi po celom svete nesú svoju časť zodpovednosti za rozdelenie cirkví v Jeruzaleme, a preto sú tiež vyzvané, aby spolupracovali s tamojšími miestnymi cirkvami na obnovení jednoty.
V súčasnosti je v Jeruzaleme trinásť cirkví s biskupskou službou: Grécka ortodoxná cirkev, Rímskokatolícka cirkev, Arménska apoštolská cirkev, Sýrska ortodoxná cirkev, Koptská ortodoxná cirkev, Etiópska ortodoxná cirkev, Gréckokatolícka (melchitská) cirkev, Maronitská cirkev, Sýrska katolícka cirkev, Arménska katolícka cirkev, Chaldejská (katolícka) cirkev, Episkopálna evanjelická cirkev, Luteránska evanjelická cirkev. Popri týchto je v Jeruzaleme a vo Svätej zemi v súčasnosti aj značné množstvo iných cirkví alebo cirkevných spoločenstiev: presbyteriánske, reformované, baptistické, evanjelické, turíčne a iné.
Všetkých kresťanov je v Palestíne a Izraeli spolu približne 150 až 200 tisíc, pričom tvoria zhruba 1 až 2 percentá celkovej populácie. Veľká väčšina týchto kresťanov sú arabsky hovoriaci Palestínčania, ale v niektorých cirkvách sú aj židovsky hovoriace skupiny veriacich, ktoré chcú sprítomňovať kresťanské posolstvo a svedčiť o ňom v izraelskej spoločnosti. Popri nich existujú aj takzvané mesiánske združenia, ku ktorým patrí 4 až 5 tisíc veriacich, no v súčasnosti sa nezarátavajú do počtu kresťanov.
Medzníkom v poslednom vývoji ekumenických vzťahov v Jeruzaleme bola púť pápeža Pavla VI. do Svätej zeme v januári 1964. Jeho stretnutie s patriarchami Athenagorasom z Konštantinopola a Benediktom z Jeruzalema bolo signálom pre začiatok novej atmosféry v medzicirkevných vzťahoch v Jeruzaleme. Od toho okamihu sa veci začali hýbať inak.
ďalší dôležitý moment nastal počas prvej palestínskej intifády koncom osemdesiatych (1980) rokov. Uprostred atmosféry neistoty, násilia, utrpenia a smrti sa začali predstavitelia cirkví stretať, aby sa spoločne zamýšľali nad tým, čo môžu a majú hovoriť a konať spoločne. Rozhodli sa spoločne zverejňovať posolstvá a vyhlásenia a začať niekoľko spoločných iniciatív na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru.
Od toho času predstavitelia cirkví v Jeruzaleme každoročne zverejňujú spoločné posolstvo k Veľkej noci a k Vianociam, ako aj ďalšie vyhlásenia a posolstvá pri niektorých osobitných príležitostiach. Dve vyhlásenia si zaslúžia špeciálnu zmienku. V novembri 1994 podpísali hlavy trinástich cirkví spoločné memorandum o význame Jeruzalema pre kresťanov a o právach, ktoré z toho plynú pre kresťanské spoločenstvá. Odvtedy sa pravidelne stretávajú temer každý mesiac. V septembri 2006 zverejnili druhé aktualizované vyhlásenie k tej istej téme.
Najvýznamnejším prejavom tejto novej ekumenickej cesty ostáva podnes ekumenický vstup do tretieho tisícročia na Manger Square v Betleheme v decembri 1999. Veriaci a predstavitelia trinástich cirkví strávili spoločne s pútnikmi prichádzajúcimi z celého sveta spoločné popoludnie pri speve, čítaní Božieho slova a spoločnej modlitbe.
ďalším výrazom rastúcej spolupráce medzi miestnymi cirkvami a prejavom silného puta medzi nimi a cirkvami vo svete bolo vytvorenie Medzicirkevného centra v Jeruzaleme v spolupráci s miestnymi cirkvami, Svetovou radou cirkví a Radou cirkví na Blízkom východe v roku 2006. Toto centrum je zároveň cenným nástrojom v službe rozvoja ekumenizmu.
V roku 2002 sa v spolupráci s miestnymi cirkvami a Svetovou radou cirkví začali konať v Palestíne a Izraeli ekumenické doplnkové programy. V rámci nich prichádzali dobrovoľníci z cirkví z celého sveta, ktorí chceli spolupracovať s Izraelčanmi a Palestínčanmi na zmiernení následkov konfliktu a sprevádzať ich na miestach konfrontácie. Táto iniciatíva predstavuje ďalší mocný nástroj na posilnenie zväzkov solidarity tak so Svätou zemou, ako aj s cirkvami, z ktorých dobrovoľníci pochádzajú.
V Jeruzaleme však existuje oveľa viac neformálnych ekumenických skupín. Jedna z nich, Ekumenický kruh priateľov, ktorý sa stretá raz mesačne, organizuje každoročné slávenie Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov v Jeruzaleme už štyridsať rokov. Každý rok predstavuje toto slávenie významnú udalosť v živote cirkví.
Medzináboženský dialóg v Jeruzaleme – v meste, ktoré Źidia, kresťania i moslimovia považujú za sväté – má tiež ďalekosiahle ekumenické odozvy na iných miestach, vďaka členom rozličných cirkví, ktorí na ňom veľmi úzko spolupracovali. V tomto dialógu spoločne zakúsili, že je nutné prekonať minulé nedorozumenia a kontroverzie a nájsť nový spoločný jazyk, aby mohli vo vzájomnom rešpekte svedčiť o evanjeliovom posolstve.
Pre radových kresťanov v Palestíne a Izraeli je ekumenizmus súčasťou ich denného života. Ich trvalou skúsenosťou je, že solidarita a spolupráca sú životne dôležité pre ich existenciu – malej komunity uprostred majority veriacich dvoch iných monoteistických náboženstiev. Kresťanské školy, inštitúcie a hnutia spontánne spolupracujú ponad hranice cirkví, spoločne ponúkajú službu i svedectvo. Sobáš medzi členmi rôznych cirkví sa stal všeobecne akceptovanou skutočnosťou a možno ho nájsť temer vo všetkých rodinách. Preto tiež spoločne prežívajú radosti i žiale uprostred konfliktnej a nestabilnej situácie, ktorá sa dotýka aj ich moslimských bratov a sestier, s ktorými majú rovnaký jazyk, dejiny, kultúru a s ktorými sú povolaní budovať lepšiu spoločnú budúcnosť. Preto sú pripravení spolupracovať s moslimskými aj židovskými veriacimi na príprave ciest dialógu i na spravodlivom a trvalom riešení konfliktu, pri ktorom boli náboženstvá často zneužívané. Pravé náboženstvo totiž nemá byť súčasťou konfliktu, ale je povolané prispieť k jeho vyriešeniu.
Významné je tiež to, že cirkev v Jeruzaleme naďalej žije v politickom ovzduší, ktoré je po mnohých stránkach podobné životu prvotnej kresťanskej komunity. Palestínski kresťania sa stali malou menšinou, ktorá čelí vážnym výzvam ohrozujúcim ich budúcnosť rôznymi spôsobmi, pokým oni túžia po slobode, ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti, pokoji a bezpečí.
Uprostred tohto všetkého sa kresťania z jeruzalemských cirkví počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov obracajú na svojich bratov a sestry v celom svete, aby sa modlili s nimi a za nich, a tiež za splnenie ich túžby po slobode, dôstojnosti a skončení všetkých foriem ľudského útlaku. Cirkev sa v modlitbe obracia k Bohu, anticipujúc a dúfajúc, že my všetci môžeme byť jedno vo viere, v svedectve i v láske, a to tak v rámci Cirkvi ako aj vo svete.
Témy Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov 1968 – 2004
V roku 1968 sa začali používať na Týždeň modlitieb materiály, ktoré boli oficiálne pripravované Komisiou pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví v spolupráci s Pápežskou radou na podporu jednoty kresťanov.
Na chválu jeho slávy (Efezanom 1, 14)
To the praise of his glory
Pour la louange de sa gloire
Povolaní pre slobodu (Galaťanom 5, 13)
Called to freedom
Appelés à la liberté
(Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Ríme, Taliansko.)
Sme Boží spolupracovníci (1. Korinťanom 3, 9)
We are fellow workers for God
Nous sommes les coopérateurs de Dieu
(Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v kláštore v Niederaltaichu, Nemecko.)
… a spoločenstvo Svätého Ducha (2. Korinťanom 13, 13)
… and the communion of the Holy Spirit
… et la communion du Saint-Esprit
(Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Bari, Taliansko.)
1972 Nové prikázanie vám dávam (Ján 13, 34)
I give you a new commandment
Je vous donne un commandement nouveau
(Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Źeneve, Švajčiarsko.)
1973 Pane, nauč nás modliť sa (Lukáš 11, 1)
Lord, teach us to pray
Seigneur, apprends-nous à prier
(Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v opátstve Montserrat, Španielsko)
1974 Aby každý jazyk vyznával: Ježiš Kristus je Pán (Filipanom
2, 1 – 13)
That every tongue confess: Jesus Christ is Lord
Que tous confessent: Jésus Christ est Seigneur
(Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Źeneve, Švajčiarsko)
(V apríli 1974 dostali členské cirkvi a iné zainteresované strany list o zakladaní miestnych skupín, ktoré by sa mali podieľať na príprave brožúry Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Austrálska skupina bola prvá, ktorá podľa tohto plánu pripravila v roku 1975 prvý koncept brožúry.)
Boží zámer: všetko v Kristovi (Efezanom 1, 3 – 10)
God s purpose: all things in Christ
La volonté du Père: Tout réunir sous un seul chef, le Christ
(Materiál zostavila austrálska skupina.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Źeneve, Švajčiarsko.)
Budeme mu podobní (1. Jánov 3, 2)
We shall be like him or Called to become what we are
Appelés à devenir ce que nous sommes
(Materiál zostavila karibská konferencia cirkví.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Ríme, Taliansko.)
Spoločne vytrvať v nádeji (Rimanom 5, 1 – 5)
Enduring together in hope
L’espérance ne deçoit pas
(Materiál bol zostavený v Libanone uprostred občianskej vojny.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Źeneve, Švajčiarsko.)
1978 Už nie sme cudzinci (Efezanom 2, 13 – 22)
No longer strangers
Vous n’êtes plus des étrangers
(Materiál zostavil ekumenický tím v Manchestri, Veľká Británia.)
Slúžte si navzájom na Božiu slávu (1. Petrov 4, 7 – 11)
Serve one another to the glory of God
Soyez au service les uns des autres pour la gloire de Dieu
(Materiál bol zostavený v Argentíne.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Źeneve, Švajčiarsko.)
Príď kráľovstvo tvoje (Matúš 6, 10)
Your kingdom come
Que ton règne vienne
(Materiál zostavila ekumenická skupina v Berlíne, Nemecko.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Miláne, Taliansko.)
Jeden Duch – rôzne dary – jedno telo (1. Korinťanom 12, 3b – 13)
One Spirit – many gifts – one body
Un seul esprit – des dons divers – un seul corps
(Materiál zostavili Graymoor Fathers, USA.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Źeneve, Švajčiarsko.)
Nech všetci nájdu svoj domov v tebe, Pane (Źalm 84)
May all find their home in you, Lord
Que tous trouvent leur demeure en Toi, Seigneur
(Materiál bol zostavený v Keni.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Miláne, Taliansko.)
Ježiš Kristus – život sveta (1. Jánov 1, 1 – 4)
Jesus Christ – the Life of the World
Jésus Christ – La Vie du Monde
(Materiál zostavila ekumenická skupina v Írsku.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Céligny-Bossey, Švajčiarsko.)
Povolaní byť jedno skrze kríž nášho Pána (1. Korinťanom 2, 2 a Kolosanom 1, 20)
Called to be one through the cross of our Lord
Appelés à l’unité par la croix de notre Seigneur
(Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Benátkach, Taliansko.)
S Kristom zo smrti do života (Efezanom 2, 4 – 7)
From death to life with Christ
De la mort à la vie avec le Christ
(Materiál bol zostavený na Jamajke.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Grandchampe, Švajčiarsko.)
Budete mi svedkami (Skutky 1, 6 – 8)
You shall be my witnesses
Vous serez mes témoins
(Materiál bol zostavený v Slovinsku.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Juhoslávii.)
Zjednotení v Kristovi – nové stvorenie (2. Korinťanom 5, 17 – 6, 4a)
United in Christ – a new creation
Unis dans le Christ – une nouvelle création
(Materiál bol zostavený v Anglicku.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Taizé, Francúzsko.)
Božia láska vyháňa strach (1. Jánov 4, 18)
The love of God casts out fear
L’amour de Dieu bannit la crainte
(Materiál bol zostavený v Taliansku.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Pinerole, Taliansko.)
Budovanie spoločenstva: jedno telo v Kristovi (Rimanom 12, 5 – 6a)
Building community: one body in Christ
Bâtir la communauté: un seul corps en Christ
(Materiál bol zostavený v Kanade.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo vo Whaley Bridge, Veľká Británia.)
Aby všetci boli jedno… aby svet uveril (Ján 17)
That they all may be one … That the world may believe
Que tous soient un … Afin que le monde croie
(Materiál bol zostavený v Španielsku.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Madride, Španielsko)
Chváľte Hospodina, všetky národy! (Źalm 117 a Rimanom 15, 5 – 13)
Praise the Lord, all you nations!
Nations, louez toutes le Seigneur!
(Materiál bol zostavený v Nemecku.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Rotenburgu na Fulde, Nemecko.)
Ja som s vami po všetky dni… choďte teda (Matúš 28, 16 – 20)
I am with you always… go, therefore
Je suis avec vous... allez donc
(Materiál bol zostavený v Belgicku.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Bruggách, Belgicko.)
Niesť ovocie Ducha pre jednotu kresťanov (Galaťanom 5, 22 – 23)
Bearing the fruit of the Spirit for Christian unity
Porter les fruit de l’Esprit pour l’unité des chrétiens
(Materiál bol zostavený v Zaire.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo pri Zürichu, Švajčiarsko.)
Božia domácnosť: povolaní byť jedno v srdci a v mysli (Skutky 4, 23 – 27)
The household of God: called to be one in heart and mind
La maison de Dieu: Appelés à être un dans le cœur et dans l’esprit
(Materiál bol zostavený v Írsku.
Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Dubline, Írsko.)
Koinonia: spoločenstvo v Bohu a jedných s druhými (Ján 15, 1 – 17)
Koinonia: communion in God and with one another
La koinonia: communion en Dieu et les uns avec les autres
(Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Bristole, Veľká Británia.)
Hľa, stojím pri dverách a klopem (Zjavenie 3, 14 – 22)
Behold, I stand at the door and knock
Je me tiens à la porte et je frappe
(Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Lisabone, Portugalsko.)
V mene Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom (2. Korinťanom 5, 20)
We entreat you on behalf on Christ, be reconciled to God
Au nom du Christ, laissez-vous reconcilier avec Dieu
(Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Štokholme, Švédsko.)
Duch prichádza na pomoc našej slabosti (Rimanom 8, 14 – 27)
The Spirit helps us in our weaknesses
L’Esprit aussi vient en aide à notre faiblesse
(Prípravné stretnutie sa uskutočnilo v Paríži, Francúzsko.)
Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom (Zjavenie 21, 1 – 7)
He will dwell with them as their God, they will be his peoples
Dieu demeurera avec eux. Ils seront ses peuples et lui sera le Dieu qui est avec eux
(Prípravný materiál bol zostavený v Malajzii.
Stretnutie sa uskutočnilo v kláštore v Bose, Taliansko.)
Požehnaný Boh, ktorý nás v Kristovi požehnal (Efezanom 1, 3 – 14)
Blessed be God who has blessed us in Christ
Béni soit Dieu, qui nous a bénis en Christ
(Prípravný materiál zostavila Rada cirkví Blízkeho východu.
Stretnutie sa uskutočnilo v La Verne, Taliansko.)
Ja som cesta, pravda, i život (Ján 14, 1 – 6)
I am the Way, and the Truth, and the Life
Je suis le chemin, et la vérité et la vie
(Prípravný materiál bol zostavený v Rumunsku.
Stretnutie sa uskutočnilo vo Vulcane, Rumunsko.)
U teba je prameň života (Źalm 36, 5 – 10)
For with you is the fountain of life
Car chez toi est la fontaine de la vie
(Prípravný materiál zostavila CEEC a CEC.
Stretnutie sa uskutočnilo blízko Augsburgu, Nemecko.)
Tento poklad máme v hlinených nádobách (2. Korinťanom 4, 4 – 18)
We have this treasure in clay jars
Car nous avons ce trésor dans des vases d’argile
(Prípravný materiál bol zostavený v Argentíne.
Stretnutie sa uskutočnilo v Los Rubios, Španielsko.)
Svoj pokoj vám dávam (Ján 14, 23 – 31; Ján 14, 27)
My peace I give to you
Je vous donne ma paix
(Prípravný materiál bol zostavený v Sýrii.
Stretnutie sa uskutočnilo v Palerme, Taliansko.)
Kristus, jediný základ Cirkvi (1. Korinťanom 3, 1 – 23)
Christ, the one Foundation of the Church
Le Christ, unique fondement de l’Eglise
(Prípravný materiál bol zostavený na Slovensku.
Stretnutie sa uskutočnilo v Piešťanoch, Slovensko.)
Lebo kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi (Matúš, 18, 20)
Where two or three are gathered in my name, there I am among them
La ou deux ou troisse trouvent reunis en mon nom, je suis au milieu d’eux
(Prípravný materiál bol zostavený v Írsku. Stretnutie sa uskutočnilo v Prospeous, grófstvo Kildare, Írsko.)
Aj hluchým dáva sluch a nemým reč (Marek 7, 37)
He even makes the deaf to hear and the mute to speak
Il fait entendre les sourds et parler les muets
(Prípravný materiál bol zostavený v Južnej Afrike. Stretnutie sa konalo vo Faverges, Francúzsko.)
2008 Neprestajne sa modlite (1. Tesaloničanom 5,17)
Pray without ceasing
Priez sans cesse
(Prípravný materiál bol zostavený v USA.
Prípravné stretnutie sa konalo v Graymoor, Garrison USA)
2009 A budú jedno v tvojej ruke (Ezechiel 37, 17)
That they may become one in your hand
Ils serong unis dans ta main
(Prípravný materiál bol zostavený v Kórei.
Prípravné stretnutie sa konalo v Marseille, vo Francúzsku)
2010 Vy ste toho svedkami (Lukáš 24, 48)
You are witnesses of these things
...de tout cela, c’est vous qui êtes les témoins
(Prípravný materiál pochádza zo Škótska.
Prípravné stretnutie sa konalo v Glasgowe, v Škótsku)
2011 Jednotní v učení apoštolov, bratskom
spoločenstve, lámaní chleba a modlitbe (Skutky
apoštolov 2, 42)
One in the apostles’ teaching, fellowship, breaking of bread and prayer
Unis dans l’enseignement des apôtres, la communion fraternelle, la fraction du pain et la prière
(Prípravný materiál bol zostavený v Jeruzaleme.
Prípravné stretnutie sa konalo v Saydnaya, v Sýrii)
Niektoré kľúčové dátumy v histórii
Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov
asi 1740 Vzniklo turíčne hnutie v Škótsku s napojením na Severnú Ameriku, ktoré v posolstve zameranom na obnovu viery vyzvalo modliť sa za všetky cirkvi a so všetkými cirkvami.
1820 Reverend James Haldane Stewart vydal Rady na všeobecné zjednotenie kresťanov vzhľadom na vyliatie Ducha.
1840 Reverend Ignatius Spencer, ktorý konvertoval na rímsky katolicizmus, prišiel s návrhom založiť Úniu modlitieb za jednotu.
1867 Prvá Lambethská konferencia anglikánskych biskupov zdôraznila v preambule svojho vyhlásenia význam modlitieb za jednotu.
1894 Pápež Lev XIII. podporil Oktávu modlitieb za jednotu v rámci Svätodušných sviatkov.
1908 Reverend Paul Wattson inicioval pravidelné konanie Oktávy za jednotu cirkvi.
1926 Hnutie Viera a poriadok začalo publikovať Návrhy na Oktávu modlitieb za jednotu kresťanov.
1935 Abbé Paul Couturier z Francúzska podporil Celosvetový týždeň modlitieb za jednotu kresťanov na širokom základe modlitby za „jednotu, ktorú chce Kristus, nástrojmi, akými chce on“.
1958 Kresťanská jednota (Unité Chrétienne, Lyon, Francúzsko) a Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví začali spoločnú prípravu materiálov na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.
1964 V Jeruzaleme sa pápež Pavol VI. a patriarcha Athenagoras I. spolu modlili Ježišovu modlitbu „aby všetci jedno boli“ (Ján 17).
Dekrét o ekumenizme Druhého vatikánskeho koncilu zdôraznil, že modlitba je dušou ekumenického hnutia a povzbudil ku konaniu Týždňa modlitieb.
1966 Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví a Sekretariát pre napomáhanie kresťanskej jednoty (dnes známy ako Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov) začali oficiálne spoločnú prípravu materiálov na Týždeň modlitieb.
1968 Prvýkrát sa oficiálne používa materiál na Týždeň modlitieb pripravený spoločne Komisiou pre vieru a poriadok a Sekretariátom pre napomáhanie kresťanskej jednoty (dnes známym ako Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov).
1975 Prvýkrát je ako základ pre materiál na Týždeň modlitieb použitý text, ktorý pripravila miestna ekumenická skupina. Austrálska skupina sa ako prvá ujala tejto úlohy pripraviť počiatočný návrh na rok 1975.
1994 Text na rok 1996 bol pripravený v spolupráci s YMCA a YWCA.
2004 Dosiahla sa dohoda medzi Komisiou pre vieru a poriadok (Svetovej rady cirkví) a Pápežskou radou na podporu jednoty kresťanov (Katolíckej cirkvi), že odteraz budú materiály na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov publikované a pripravované v jednotnom formáte.
2008 Slávenie storočnice Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov (Oktáva za jednotu cirkvi, ktorá ho predchádzala sa slávila po prvý raz roku 1908).