Pastierske listy KBS

Drahí bratia a sestry!

Do našich chrámov, rodín, ale i do našich sŕdc sa opäť nasťahovala atmosféra radostného očakávania. Adventný veniec v kostoloch i v domácnostiach, texty Svätého písma o očakávaní Spasiteľovho narodenia i o jeho druhom príchode, adventné piesne a duchovná aj materiálna príprava na Vianoce, výzdoba domov i ulíc... To všetko nás robí vnímavejšími voči rodine, voči druhým ľuďom – zvlášť voči chudobným a opusteným -, ale stávame sa aj otvorenejšími voči Bohu.

Na začiatku tohto významného obdobia Vás oslovujeme my biskupi Slovenska ako Vaši duchovní pastieri. Radi by sme Vám ponúkli niekoľko podnetov na kresťansky hodnotné prežitie Adventu.

Tohoročný Advent zapadá do slávenia Stredoeurópskych katolíckych dní, ktoré prebiehajú pod mottom Kristus – nádej Európy. Všetci vieme, že Európa v tomto čase žije v očakávaní rozšírenia svojej jednoty a mnohí jej obyvatelia vkladajú do tohto zjednotenia veľké nádeje. Aby sa tieto nádeje premieňali na skutočnosť, k tomu je nevyhnutné zodpovedné konanie dobra zo strany každého z nás. Už dvetisícročné dejiny kresťanstva v Európe sú dôkazom toho, že ľudia ktorí s vierou nasledujú Ježiša Krista a v každodennom živote spolupracujú s jeho milosťou, sú veľkým prínosom pre dobro mnohých. Preto by bolo skutočne žiaduce, aby v pripravovanej ústavnej zmluve Európskej únie bola doplnená zmienka o Bohu a kresťanských koreňoch. V zjednocujúcej sa Európe však prebieha duchovný zápas. Niektorí, čo majú politický a kultúrny vplyv sa snažia zatlačiť kresťanskú vieru do súkromia, aby nemala nijaký vplyv na život v spoločnosti. Avšak už Sväté písmo nám pripomína, že viera bez skutkov je mŕtva (porov. Jak 2, 17 ). Pri svojom príchode na Slovensko nám to jasne povedal Svätý Otec: „Už onedlho vaša krajina vstúpi ako plnohodnotný člen do spoločenstva európskych národov. Milovaní, prispejte svojou bohatou kresťanskou tradíciou k budovaniu identity novej Európy. Neuspokojte sa iba s hľadaním ekonomických výhod. Veľké bohatstvo vskutku môže vyvolať aj veľkú chudobu. Iba budovaním spoločnosti, ktorá, napriek obetiam a ťažkostiam, rešpektuje ľudský život vo všetkých jeho formách, propaguje rodinu ako miesto vzájomnej lásky a rastu osoby, hľadá spoločné dobro a je pozorná k potrebám najslabších, možno zabezpečiť budúcnosť na pevných základoch, blahodarnú pre všetkých.“

Nová budúcnosť, ktorá sa pred nami otvára, znamená pre nás aj nové úlohy. Zvládneme ich vtedy, keď sa budeme stávať kresťanmi, ktorí pevne veria v Ježiša Krista a riadia sa učením jeho Cirkvi. Súčasne je dôležité, aby sme boli aj odborne na výške v tej oblasti, v ktorej pracujeme. Iba vtedy, ak budeme formovať všetky oblasti a situácie nášho života vernosťou zásadám Kristovho evanjelia, sa bude potvrdzovať pravdivosť myšlienky, že Kristus je nádejou Európy.

Naša doba potrebuje kresťanov pevných vo viere. Potrebuje kresťanov, ktorí poznajú obsah toho, čo veria, ktorí žijú v duchovnej jednote s Ježišom Kristom a sú pevne zjednotení so spoločenstvom Cirkvi. Povrchní, nedôslední a od Cirkvi izolovaní kresťania sotva môžu zvládnuť veľké nápory nekresťanských vplyvov, tým menej budú mať silu premieňať život okolo seba na lepší. Veď sám Ježiš Kristus povedal: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5).

Pri svojej poslednej návšteve Slovenska nám Svätý Otec predložil aj hrdinské vzory vernosti Kristovi v ťažkých podmienkach života. Sú to noví blahoslavení: biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schelingová. Pred státisícmi ľudí v Bratislave-Petržalke o nich povedal: „Obaja stoja pred nami ako žiarivé príklady vernosti z čias tvrdého a nemilosrdného náboženského prenasledovania. Biskup Vasiľ nikdy nezaprel svoju príslušnosť ku Katolíckej cirkvi a vernosť pápežovi. Rehoľná sestry Zdenka, aby pomohla služobníkom Pána Boha, neváhala vystaviť vlastný život nebezpečenstvu. Obaja boli podrobení mučeniu, ponižovaniu, nespravodlivému súdnemu procesu a rozsudku, samote a smrti. Kríž sa im stal cestou k životu, prameňom sily a nádeje, skúškou lásky k Bohu a blížnemu.“

Využime teda, drahí bratia a sestry, vzácny čas Adventu a Vianoc na prehĺbenie a upevnenie našej viery v Ježiša Krista. V evanjeliu dnešnej nedele nás Ježiš vyzýva, aby naše „srdcia neoťaželi... starosťami o tento život“ (Lk 21, 34). A dáva nám aj duchovný program: „Bdejte celý čas a modlite sa“ (Tamže, verš 36). Preto do tohto Adventného obdobia patrí modlitba v podobe našej účasti na bohoslužbách, v ktorých k nám prichádza Pán v Božom slove a v eucharistickom prijímaní a my mu ideme v ústrety, ale aj vo sviatosti pokánia, v spoločnej rodinnej modlitbe i v osobnej modlitbe a čítaní Svätého písma. Už štvrtý rok sa Vám snažíme približovať texty Nového i Starého zákona formou časopisu pod názvom „Sväté Písmo pre každého“. Veľmi Vám odporúčame, aby ste si takto vydávané Sväté písmo objednali do každej rodiny a pravidelne ho čítali.

Nezabudnime však, že Pán prichádza k nám aj v našich blížnych. Aj v nich mu máme ísť v ústrety. Koľko je okolo nás ľudskej biedy a utrpenia! Ako veľmi potrebujú rodičia čas pre deti – a deti, najmä dospelé, čas pre rodičov. Boh, ktorého narodenie ideme oslavovať a ktorého druhý príchod očakávame, je láska. Staňme sa poslami jeho lásky voči každému človeku, s ktorým sa stretávame.
Preteplime kresťanskou láskou ľudské vzťahy ochladnuté jednostranným zdôrazňovaním materiálnej stránky života, egoizmom a nevšímavosťou.

Panna Mária prijala zvestovanie o Ježišovom narodení v tichu nazaretského domu. Radosť z jeho blížiaceho sa príchodu, spolu so svojou pomocou, priniesla do domu Zachariáša a Alžbety. A keď ju neúprosné okolnosti vtedajšej svetovládnej ríše priviedli do Betlehema, neváhala obdarovať ľudstvo božským Dieťaťom v chudobe maštale.
Nech jej príklad a orodovanie pomáhajú aj nám, aby sme sa nedali ochromiť politickými a hospodárskymi aktivitami vo veľkom svete. Nech nám pomáha uvedomiť si, že všemohúci Boh chce i dnes vstúpiť do tohto sveta cez naše srdce a cez naše ruky – ak ho prijmeme s takou láskou a vernosťou, ako to urobila ona.

Požehnaný Advent a milostiplné Vianoce Vám vyprosujú Vaši biskupi