Cookies management by TermsFeed Cookie Consent
 




ŠTATÚT KONFERENCIE BISKUPOV SLOVENSKA
 
 
Prvá kapitola
POJEM A ŠTRUKTÚRA
 
Čl. 1 - Konferencia biskupov Slovenska, zriadená Apoštolskou stolicou, je zhromaždenie biskupov Slovenskej republiky, ktorí spoločne plnia niektoré pastoračné úlohy pre veriacich svojho územia, aby sa čoraz viac vzmáhalo dobro, ktoré Cirkev poskytuje ľuďom najmä formami a spôsobmi apoštolátu, vhodne prispôsobenými okolnostiam času a miesta podľa normy práva (porov. kán. 447 a 449, § 1, CIC). 
Čl. 2 - Konferencia biskupov Slovenska má na základe samého práva právnu subjektivitu (porov. kán. 449, § 2, CIC). 
Čl. 3 - § 1. Do Konferencie biskupov Slovenska patria všetci diecézni biskupi územia Slovenskej republiky a im podľa práva na roveň postavení, biskupi koadjútori a pomocní biskupi a ostatní titulárni biskupi, ktorí na tomto území alebo mimo neho plnia osobitnú úlohu zverenú im Apoštolskou stolicou alebo Konferenciou biskupov na spoločné dobro krajiny (porov. kán. 450, § 1, CIC). 
§ 2. Členmi Konferencie biskupov Slovenska sú aj eparchiálni biskupi a im podľa práva na roveň postavení, biskupi koadjútori a pomocní biskupi východného obradu v Slovenskej republike, ktorí nepatria do inej Konferencie biskupov. 
§ 3. Emeritní biskupi nie sú členmi Konferencie biskupov Slovenska, môžu však byť pozvaní ako konzultori na niektoré plenárne zasadania a byť členmi niektorých biskupských komisií. 
Čl. 4 - Konferenciu biskupov Slovenska tvoria: plenárne zasadanie, stála rada, generálny sekretariát, rada pre ekonomické záležitosti, ako aj komisie a rady ustanovené Konferenciou na vymedzený cieľ (porov. kán. 451, CIC). 
 
Druhá kapitola
PLENÁRNE ZASADANIE
 
Čl. 5 - § 1. Na plenárnom zasadaní sa zúčastňujú všetci, ktorí sú uvedení v čl. 3, § 1, a tí majú rozhodujúci hlas (porov. kán. 454, § 1, CIC). 
§ 2. Pomocní biskupi, ostatní titulárni biskupi a biskupi východného obradu nemajú rozhodujúci hlas, keď ide o vypracovanie alebo zmenu štatútu a o veci väčšieho významu, ktoré za také vyhlási plenárne zasadanie (porov. kán. 454, § 2, CIC). 
Čl. 6 - Na plenárnych zasadaniach musia byť prítomní všetci členovia Konferencie biskupov Slovenska. Ak niekto zákonne hatený nemôže prísť, má svoju neprítomnosť oznámiť predsedovi Konferencie a má možnosť poveriť iného biskupa, ktorý vyjadrí jeho mienku a podpíše spisy. Nemôže však hlasovať v mene neprítomného biskupa. 
Čl. 7 - Na všetky plenárne zasadania sa má pozývať legát Rímskeho veľkňaza, aby sa spojenie Konferencie biskupov s Apoštolskou stolicou stávalo čo najužším (porov. kán. 364, bod 3, CIC). 
Čl. 8 - Na Plenárne zasadanie môžu byť pozvaní predsedovia Konferencie vyšších rehoľných predstavených a Konferencie vyšších predstavených ženských reholí, iní klerici alebo laici, ktorým môže byť priznaný poradný hlas.
Čl. 9 - Plenárne zasadania sa konajú aspoň dva razy do roka. Ak si to však vyžadujú osobitné okolnosti alebo žiada aspoň tretina členov, môže predseda Konferencie zvolať viaceré zasadania (porov. kán. 453, CIC). 
Čl. 10 - Plenárnemu zasadaniu prináleží zvoliť spomedzi diecéznych arcibiskupov alebo biskupov predsedu a podpredsedu Konferencie biskupov Slovenska na štyri roky. 
Čl. 11 - Okrem toho to isté plenárne zasadanie má právo zvoliť biskupov, ktorí vytvoria na určité obdobie stálu radu, komisie, ako aj generálneho sekretára na päť rokov. 
Čl. 12 Plenárne zasadanie vedie predseda alebo, ak je predseda zákonne hatený, podpredseda Konferencie biskupov Slovenska (porov. kán. 452, § 2, CIC) podľa Rokovacieho poriadku. 
 
Tretia kapitola
ROZHODNUTIA A HLASOVANIE
 
Čl. 13 - Hlasovanie sa koná podľa normy Kódexu kánonického práva. 
Čl. 14 - Plenárne zasadanie Konferencie biskupov Slovenska sa môže konať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov. Zasadanie je však schopné prijať rozhodnutie iba vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov s rozhodujúcim hlasom. 
Čl. 15 - § l. Konferencia biskupov Slovenska môže vynášať všeobecné dekréty iba v prípadoch, v ktorých to predpisuje univerzálne právo alebo stanovuje osobitný mandát Apoštolskej stolice či už z vlastného popudu, alebo na žiadosť samej Konferencie (kán. 455, § l, CIC). 
§ 2. Aby takéto dekréty mohlo plenárne zasadanie platne vyniesť, musí ich odhlasovať aspoň dvojtretinová väčšina členov, ktorí patria do Konferencie s rozhodujúcim hlasom. Dekréty však nenadobúdajú záväznú účinnosť, kým ich nepreskúmala Apoštolská stolica a kým neboli zákonne vyhlásené spôsobom a v čase, ktoré má v každom jednotlivom prípade vymedziť sama Konferencia (porov. kán. 455, § 2-3, CIC). 
§ 3. V prípadoch, keď ani univerzálne právo, ani osobitný mandát Apoštolskej stolice neudelil Konferencii biskupov Slovenska moc, o ktorej sa hovorí v § l, kompetencia jednotlivých diecéznych biskupov ostáva nedotknutá a ani Konferencia, ani jej predseda nemôžu konať v mene všetkých biskupov, ak všetci jednotliví biskupi nedali súhlas (kán. 455, § 4, CIC). 
Čl. 16 - § l. Aby doktrinálne vyhlásenia Konferencie biskupov Slovenska mohli tvoriť hodnoverné magistérium a mohli byť zverejnené v mene tej istej Konferencie, je potrebné, aby boli schválené všetkými biskupmi členmi Konferencie alebo ich na plenárnom zasadaní schválila aspoň dvojtretinová väčšina biskupov, ktorí patria do Konferencie a majú rozhodujúci hlas, a preskúmala Apoštolská stolica (porov. Ján Pavol II., apošt. list M.P. Apostolos suos, Normy, čl. l). 
§ 2. Nijaká ustanovizeň Konferencie biskupov okrem plenárneho zasadania nemá moc vykonávať úkony hodnoverného magistéria. Ani Konferencia biskupov nemôže túto moc zveriť komisiám alebo iným v jej rámci založeným ustanovizniam (porov. Tamže, čl. 2). 
Čl. 17 - § l. Rozhodnutia vo veciach väčšieho významu vynáša plenárne zasadanie tajným hlasovaním a dvojtretinovou väčšinou prítomných členov s rozhodujúcim hlasom pri neporušení predpisu čl. 5, § 2. 
§ 2. Veci väčšieho významu sú tie, ktoré za také vyhlási plenárne zasadanie s absolútnou väčšinou hlasov diecéznych biskupov latinského obradu. 
Čl. 18 - § l. Hlasovanie je spravidla verejné. Tajné je vtedy, ak ho žiada aspoň jeden z členov. 
§ 2. Voľby na rozličné úlohy Konferencie biskupov Slovenska sa konajú tajným hlasovaním. 
 
 
Štvrtá kapitola
STÁLA RADA
 
Čl. 19 - Stála rada Konferencie biskupov Slovenska sa skladá z predsedu, podpredsedu, generálneho sekretára a dvoch biskupov zvolených na plenárnom zasadaní na štyri roky. 
Čl. 20 - § l. Úlohou stálej rady je starať sa, aby sa pripravili témy, o ktorých sa má na plenárnom zasadaní rokovať, a zostaviť z nich program rokovania, ktorý generálny sekretár včas pošle biskupom a oboznámi s ním legáta Rímskeho veľkňaza. 
§ 2. Jej úlohou je starať sa o to, aby sa rozhodnutia stanovené na plenárnom zasadaní náležite vykonali, a vybavovať aj iné záležitosti, ktoré jej zverí plenárne zasadanie (porov. kán. 457, CIC). 
§ 3. Primeraný počet exemplárov zápisnice schválenej na plenárnom zasadaní a podpísanej predsedom a generálnym sekretárom, musí rovnako poslať cez legáta Rímskeho veľkňaza Apoštolskej stolici. 
§ 4. Vždy, keď biskupi majú mimo plenárneho zasadania vyniesť mimoriadne rozhodnutia alebo verejné a súrne vyhlásenia čiže mienky, má sa o tom upovedomiť Apoštolská stolica a poradiť sa s ňou. 
Čl. 21 - Stála rada zasadá aspoň dva razy do roka. 
 
Piata kapitola
PREDSEDA, PODPREDSEDA A GENERÁLNY SEKRETÁR
 
 
Čl. 22 - § 1. Predseda a podpredseda Konferencie biskupov Slovenska sa volí na plenárnom zasadaní z diecéznych biskupov na štyri roky. 
§ 2. Plenárne zasadanie volí Generálneho sekretára na obdobie päť rokov. Generálny sekretár môže byť biskup alebo kňaz. 
Čl. 23 - Predseda je štatutárnym zástupcom Konferencie biskupov Slovenska a koná v jej mene, ak plenárne zasadanie v jednotlivých prípadoch nestanovilo ináč. 
Čl. 24 - Mandát predsedu a podpredsedu Konferencie biskupov Slovenska sa končí uplynutím volebného obdobia, skončením členstva v Konferencii biskupov, zrieknutím sa prijatým na plenárnom zasadaní aspoň dvojtretinovou väčšinou hlasov biskupov. 
Čl. 25 - Podpredseda Konferencie biskupov Slovenska zastupuje jej predsedu vždy, keď je vo vykonávaní svojho mandátu zákonne hatený. 
Čl. 26 - § 1. Generálny sekretariát tvoria Generálny sekretár, výkonný sekretár, hovorca, ekonóm a ich spolupracovníci. 
§ 2. Úlohou generálneho sekretariátu je: 
1. zostaviť správu o rokovaní a dekrétoch plenárneho zasadania Konferencie, ako aj o rokovaní stálej rady biskupov, a oboznámiť s nimi všetkých členov Konferencie a takisto pripraviť iné spisy, ktoré mu predseda Konferencie alebo stála rada zveruje na vyhotovenie; 
2. oboznámiť susedné konferencie biskupov so spismi a dokumentmi, ktoré sa im Konferencia na plenárnom zasadaní alebo stála rada biskupov rozhodla poslať (porov. kán. 458, CIC). 
Čl. 27 - Generálny sekretár Konferencie biskupov Slovenska plní aj úlohu sekretára stálej rady a opatruje archív Konferencie. 
Čl. 28 - § 1. Generálnemu sekretárovi pomáha výkonný sekretár, ktorým je presbyter. Ten počas neprítomnosti generálneho sekretára vedie sekretariát. 
§ 2. Výkonného sekretára na základe odporúčania a po porade so stálou radou menuje a odvoláva predseda Konferencie biskupov Slovenska. 
§ 3. Všetci, čo pracujú na generálnom sekretariáte, potrebujú súhlas stálej rady.
§ 4. Hovorcu volí Plenárne zasadanie na obdobie štyroch rokov. Hovorca sa na základe súhlasu Plenárneho zasadania môže zúčastňovať na jeho rokovaniach. 
 
Šiesta kapitola
BISKUPSKÉ KOMISIE A RADY KONFERENCIE
 
Čl. 29 - Konferencia biskupov Slovenska určuje na svojom plenárnom zasadaní biskupské komisie na skúmanie zvláštnych otázok a na prípravu podkladov pre zasadania. 
Čl. 30 - § 1. Každej biskupskej komisii predsedá biskup zvolený na plenárnom zasadaní na päť rokov. 
§ 2. Každá komisia je zložená okrem predsedu biskupa aspoň z dvoch biskupov zvolených na plenárnom zasadaní. 
§ 3. Znalcov z jednotlivých diecéz do komisie menuje jej predseda na návrh diecézneho biskupa. 
§ 4. Znalci nie sú členmi komisie, predsa ich možno pozvať na niektoré zasadania s poradným hlasom, a to výnimočne a v osobitných prípadoch. 
Čl. 31 -  Každá z komisií každoročne vypracúva správu o vlastnej činnosti a predkladá ju plenárnemu zasadaniu. 
Čl. 32 - § 1. Konferencia biskupov Slovenska na skúmanie a riešenie niektorých záležitostí zriaďuje rady (porov. List Kongregácie pre biskupov a Kongregácie pre ohlasovanie evanjelia z 13. mája 1999, 9). 
§ 2. Rada vykonáva svoju činnosť pod vedením predsedu, ktorého volí plenárne zasadanie spomedzi biskupov. 
§ 3. Členov rady na návrh diecéznych biskupov vymenúva jej predseda spomedzi veriacich, tak klerikov ako aj laikov, ktorí sa vyznačujú náležitou učenosťou, rozumnosťou a bezúhonnosťou. 
 
Siedma kapitola
EKONOMICKÁ RADA
 
Čl. 33 - Ekonomická rada pozostáva z biskupa predsedu a dvoch znalcov. Znalci môžu byť klerici aj laici, volí ich Plenárne zasadanie na obdobie štyroch rokov. 
Čl. 34 - Úlohou ekonomickej rady je každoročne pripraviť rozpočet príjmov a výdavkov, ktoré sa predvídajú na budúci rok, ako aj na konci roka schváliť vyúčtovanie príjmov a výdavkov a predložiť ho plenárne mu zasadaniu. 
Čl. 35 - Táto rada sa pri spravovaní cirkevného majetku Konferencie riadi normami kánonov Kódexu kánonického práva a tohoto štatútu. 
Čl. 36 - Plenárne zasadanie Konferencie biskupov Slovenska volí ekonóma spomedzi tých, ktorých navrhla stála rada. Ekonóm má byť v ekonomických veciach naozaj znalcom a má sa vyznačovať úplnou bezúhonnosťou (porov. kán. 1284). 
Čl. 37 - Príjmy Konferencie biskupov Slovenska pochádzajú z príspevkov jednotlivých diecéz podľa počtu veriacich katolíkov v každej diecéze, ako aj z iných prípadných zdrojov, a má ich svedomito spravovať ekonomická rada za pomoci generálneho sekretariátu. 
 
Ôsma kapitola
VZŤAHY K INÝM KONFERENCIÁM BISKUPOV
 
Čl. 38 - Konferencia biskupov Slovenska rozvíja vzťahy s inými konferenciami biskupov, najmä so susednými, aby sa napomáhal o a chránilo väčšie dobro (porov. kán. 459, § 1, CIC). 
 
Deviata kapitola
ROZLIČNÉ NORMY
 
Čl. 39 - Každý môže byť opätovne zvolený do toho istého úradu. 
Čl. 40 - Tento štatút, riadne preskúmaný Apoštolskou stolicou, nemožno zmeniť, ak ho znova nepreskúma Apoštolská stolica (porov. kán. 451, CIC). 
Čl. 41 - Hodnoverný výklad tohto štatútu prináleží plenárnemu zasadaniu, nemá však záväznosť, ak po preskúmaní Apoštolskou stolicou nebol zákonne vyhlásený. 
 
 
Prvý Štatút KBS z roku 1993 bol prvý raz (po rímskom schválení) novelizovaný v roku 2000.
Druhý raz (po rímskom schválení) bol novelizovaný v roku 2016. Ale promulgovaný – zverejnený, teda vstúpil do platnosti až 14.2.2017.